Stano Kociov: Najviac som sa naučil od môjho nevidiaceho žiaka
Stano Kociov sa hudbe venuje viac ako dvadsať rokov. Má za sebou obrovské množstvo koncertov. Na bicích nástrojoch sprevádza najpopulárnejších umelcov týchto čias, ako napríklad Máriu Čírovú, Katku Knechtovú, Mariána Čekovského a desiatky ďalších. Okrem nich sa však venuje aj mladým talentovaným, nádejným hudobníkom.
V hre na bicie nástroje vedie aj nevidiaceho Martina Szusztora, s ktorým sa spoločne predstavia na koncerte projektu RocKids 29. 3. v Dome kultúry Ružinov v Bratislave. Projekt RocKids môžete podporiť aj cez darcovský portál ĽudiaĽuďom.sk zaslaním finančného daru na ich výzvu. Aj vďaka vášmu daru si talentované deti budú môcť zahrať na skvelej technike s veľkými hviezdami hudobnej scény. Stana Kociova sme sa pýtali, aké je to pracovať s hedikepovaným dieťaťom?
Patríte medzi umelcov, ktorí majú k hudbe vybudovaný vzťah od malička. Ako dlho sa venujete hudbe profesionálne? Spomínate si na prvé momenty, kedy ste si uvedomili, že sa túžite stať hudobníkom?
Už ako 4-ročnému mi otec priniesol malý elektronický klavír, ktorý naštartoval moju hudobnú cestu. Práve môjmu otcovi patrí veľká vďaka za trpezlivosť, chuť a čas, ktorý mi venoval od malička. Kvalitná hudba, ktorú sme spolu počúvali tiež prispela k tomu, aby som si uvedomil, že chcem byť hudobníkom. V 11-tich rokoch som dostal prvé angažmá v dychovom a tanečnom orchestri pri ZUŠ-ke v Prešove, ktorú som navštevoval. Bola to skúsenosť s profesionálmi, takže hudbe sa venujem naplno 21 rokov.
Navštevovali ste teda v detstve umeleckú školu. Viedlo vás to k tomu, aby ste sa aj v dospelosti „vrátili“ do ZUŠ a učili deti?
Nad učením som nikdy vážne nerozmýšľal. Až po ukončení konzervatória prišli prvé ponuky na učenie. Mám šťastie na šikovných žiakov, preto ma veľmi baví s nimi pracovať a odovzdávať im všetko dôležité.
Ste tiež súčasťou projektu RocKids. Ako ste sa k nemu dostali a aký máte k nemu vzťah?
K RocKids som sa dostal cez môjho kamaráta, gitaristu Tomáša Vavreka. Hľadal som nejaké zoskupenie hudobníkov, kde by sa mohol realizovať Maťko (môj nevidiaci žiak). Mám k nim pozitívny vzťah a páči sa mi, že mladí ľudia chcú cvičiť a venovať sa hudbe.
Vyučivoať hendikepované dieťa bolo určite pre Vás veľkou výzvou. V čom je Martin výnimočný? Aké boli Vaše prvé pocity, keď ste sa prvýkrát s Martinom stretli a rozhodli ste sa ho vziať pod svoje ochranné krídla?
Maťkov zrakový hendikep vyvažuje nielen perfektný sluch a hmat, ale aj skvelá pamäť. Za necelé tri roky sa naučil desiatky technických a koordinačných cvičení, cca 30 skladieb na rozvoj rytmu a vyše 170 pesničiek rôznych žánrov a štýlov. Keď ma jeho otec prvýkrát oslovil ohľadom výučby bicích, neváhal som a začali sme hneď spolupracovať. Často mávam pocit, že ten kto sa tu učí, som vlastne ja sám. Na hodinách, ale aj mimo nich, ho beriem ako rovnocenného partnera.
Učíte alebo poznáte aj iných hendikepovaných talentovaných nádejných hudobníkov?
Okrem Maťka som sa osobne ešte s nikým ďalším nestretol.
Čo ste si s Martinom na výročný koncert projektu RocKids pripravili? Na aké hity sa môžme tešiť?
Maťko si s RocKids zahrá piesne ladené v štýle funky. Na koncerte zaznie veľa hitov od rôznych interpretov. Môžete sa tešiť na partiu mladých ľudí, ktorý vám zahrajú s chuťou a radosťou!
