ĽudiaĽuďom.sk Blog

„Prosím vás, kde nájdem sójové jogurty?“ – pýtam sa predavačky v Terne. „Nemáme, a možno ani mať už nebudeme. Nie je odbyt. Veď si kúpte normálny, tých tu máme plno a chutia aj tak rovnako!“ Tak toto som nečakala. V prvých sekundách som onemela, potom uvažovala, či má vôbec zmysel jej na to niečo povedať. Otočila som sa na opätku a odpochodovala preč.  Skúšam iné potraviny. Tam nielen že nemali, ale ani nemávajú. Neobjednávajú. Veď načo?! Kto by to jedol? My, alergici! – kričím v duchu.

Ak neviete, o čom hovorím, skúste si párkrát pri jedle len tak v duchu povedať jeho zloženie. A sami budete prekvapení, koľkokrát si uvedomíte  – tak toto by som nemohol. Aké to je, keď nemôžete jogurt, smotanu, mlieko, syr, salámu…? Keď sa musíte vyhýbať laktóze, ktorá je všade. Dá sa to prežiť, ale aj tak je to na zbláznenie. Situácia vás núti kombinovať, vymýšľať a obmedzovať sa. Nemôžete palacinky, koláče, tvaroh, niektoré pečivo, smotanové omáčky, mliečne ani krémové polievky, špagety, pizzu, fornetti, nátierky, pomazánky, dokonca ani salámu (neuveriteľné, ale aj tam je laktóza), lekárka má problém predpísať vám lieky, lebo aj poťahované tablety obsahujú laktózu, nemôžete si dať ani obyčajné raňajky – rožok so syrom… nemôžete zjesť ani len kupovanú bagetu alebo obložený rožok bez toho, aby ste ich najskôr nevypitvali. Lebo všade je syr. Verte mi, aj tam, kde nie je v zložení napísaný. Fakt. Verte mi.

 

A tak poriadne nasrdená cestou domov uvažujem, prečo niektoré obchody nemajú v základnej výbave aspoň jeden druh sójových či bezlaktózových výrobkov, stačilo by mi mlieko a biely jogurt. Veď tých obyčajných sú plné regály. Som tak náročná? Chcem tak veľa? Prečo sa v obchodoch dajú bežne kúpiť cigarety? Aby boli prístupné ľuďom, ktorí ich chcú a potrebujú. Aj napriek tomu, že zdraviu škodia. Prečo sa teda nedá kúpiť sójové mlieko či lacto frei jogurty? Veď aj tie ľudia potrebujú. A nie z rozmaru, ale kvôli zdraviu. Uznávam, je nás menej ako fajčiarov, ale je nás dosť! A ja hlavný problém vidím len a len v uvažovaní týchto obchodníkov. Stále sú niekde 20 rokov dozadu a sójové či lacto frei výrobky považujú za luxus, ktorý v ponuke mať nemusia. To je pravda, nemusia. Žiadny zákon to neprikazuje a jednoduchšie im je tieto výrobky odignorovať. Na úkor zákazníka. Nemá byť prieberčivý! To je ich uvažovanie. A my pritom chceme len mať možnosť kúpiť si jogurt alebo mlieko, ktoré jesť môžeme. Ja chcem prísť do obchodu a nakúpiť si a nie obehať polovicu mesta, kým zoženiem jeden jogurt. Nechcem kvôli jogurtu cestovať do centra mesta do hypermarketu, keď v blízkosti bydliska mám troje potraviny!

A to ešte nehovorím o tom, koľko takéto „špeciálne“ potraviny stoja. To je iná téma. Možno raz… ale v skratke, len aby ste boli v obraze: sójové mlieko stojí cca 3krát viac ako bežné a 100ml jogurt pod 80 centov nekúpite. A štát samozrejme pacientov finančne nepodporí. Všetko je akosi hore nohami. Preplácajú sa drahé liečby alkoholikom, fajčiarom a narkomanom, ktorí sa rozhodli svoje zdravie si zničiť dobrovoľne. Či už z pubertálneho rozmaru, machrovstva alebo slabosti. Nikto ich k tomu nenútil. MŇA ALE NÚTIA! Moje telo, moja lekárka, môj rozum…  Nemôžem predsa jesť niečo, čo mi robí zle, čo mi spôsobuje problémy, čo moje telo stresuje a môže mi ublížiť.  Prečo sú teda alkohol aj cigarety voľne dostupné a kúpite ich v každej putike, aj keď ľudí zabíjajú? Prečo bežne nekúpite potraviny, ktoré pomáhajú? Lebo biznis. Veľké prachy. Viem…

Ja som si tie drahé zdravé potraviny chcela kúpiť. Aj bez doplatku štátu. A ako to dopadlo…

A ako sa moja story s nakupovaním skončila? Nech to znie akokoľvek bizarne, večeru som si kúpila v drogérii. Lebo tam sa lacto frei výrobkov neboja.