ĽudiaĽuďom.sk Blog

V jednom úli dedka Janka, ktorý od mladého veku chová včely, sa od istého času začali diať podivné veci. Všetky včielky vychádzali z úľa za voňavučkým peľom, len jedna včielka zostávala na priedomí a vyhrievala sa. Ostatní tuho a ťažko pracovali a ona len kde-tu vzlietla na pár kvietkov a už bola naspäť na priedomí. Povedali by ste, aká lenivá je tá včela, veď o včelách sa vraví vždy len v dobrom, aké sú usilovné a táto tu vyvracia všetky doterajšie tvrdenia, alebo žeby výnimka potvrdzovala pravidlo?

Táto včela mala však jeden veľký sen. Chcela by byť slávna v inom odbore než v tomto medovom, tu by asi príliš nevynikla, túži byť slávnou gymnastkou. Predpoklady azda na to má, veď lepší a čistejší premet a krajšie salto ako ona nedokáže žiadna iná v okruhu aj niekoľkých  letových kilometrov. Predpoklady však nie sú jedinou podmienkou. Treba veľa cvičiť a posilovať, aby telo nezdrevenelo a nestuhlo a nie len každému vyhlasovať, aký som ja dobrý alebo dobrá. A presne tu urobila naša včielka veľkú chybu. Raz za deň spravila premet a salto, a potom už nič. A to je veľmi málo. Viacej sa chvastala, ako pracovala na sebe. Chcela byť zvečera na ráno slávna a to bez námahy a driny. Azda zabudla, že všetci športovci si musia mnoho odoprieť? Priveľmi rýchlo jej sláva stúpla do hlavy. Až jedného dňa, keď sa chystala urobiť svoje povestné premety a saltá pred viacerými kamarátkami, jej čosi schruplo v nôžke a ona len ťažko zakvílila a spadla na zem. Nerozcvičila sa, chcela rýchlo predvádzať svoj talent. My však vieme, že talent treba rozvíjať, aby nezakrpatel. Treba sa oň starať. Nielen predvádzať a zožínať domnelú slávu. Aj Vy, milé deti, máte talenty. Jeden kreslí, druhý spieva, iný hrá futbal, prosto každý má od Boha nejaký talent, aby ho rozvíjal pre svoje dobro a naplnenie,ale aby ním potešil aj iných. A čo odkážeme včielke gymnastke? Skúste sami sformulovať odkaz pre túto včielku.

Medzitým sa vráťme k jej veľkému snu byť gymnastkou svetového mena. Včielka i naďalej bola hviezdou číslo jeden a predvádzala svoje kúsky celému včeliemu úľu, ale zabúdala na poctivý trénig. Po určitom čase však zistila, že musí svoje nôžky riadne rozcvičovať, aby sa potom nedostavil nejaký úraz. Uvedomila si dôležitosť správnej rozcvičky. Často ju bolo možné vidieť na predúlí, ako nadvihuje nôžky hore a dole a cvičí s veľkou  radosťou. Dokonca založila Spolok bystrých včiel, aby aj ostatným včelám ukázala cviky, ktoré napomôžu ich telesnému a pohybovému rozvoju. Možno si poviete, načo treba včelám cvičiť, veď ony sú vždy na čerstvom vzduchu a pohybu majú až nad hlavu. Naša včielka odpovedá celkom pohotovo – pohybu nikdy nie je dosť.

Popri lietaní za peľom sa naša včielka zapojila aj do kampane Za rozumné využívanie voľného času včelej mládeže, lebo tá sa v poslednom období akosi ulieva zo svojich včelích povinností. Málo sa zapája do činností úľa a len kedy-tedy vylietava na lúky a stráne. Odkedy včelia matka dovolila, aby sa počítače a internet dostali do úľov, už máloktorý včelí tínedžer plní včelie úlohy.  A koho majú potom zaškoľovať staršie včely? Mládež iba surfuje a kliká na včeliu zoznamku a včelí fejsbuk, každú hodinu mení svoje profilové fotky a robota stojí. Staršie včely musia takto chtiac-nechtiac zastupovať aj tie mladšie.

Naša včielka sa preto rozhodla vyduriť lenivé včely z úľov, aby sa konečne začali zmysluplne hýbať, lebo potom by hrozilo včelám, že už nebudú patriť medzi tie najusilovnejšie stvorenia na tejto zemi. A to by bola veľká škoda, veď skoro každé dieťa pozná frázu – buď usilovný ako včelička. Potom by bolo treba prepisovať aj frazeologické slovníky, a to sa predsa nikomu nechce. Znelo by to čudne až nemiestne – buď lenivý ako včela. To ani nejde byť lenivý ako včela.