ĽudiaĽuďom.sk Blog

Ako ste vy, starší, kedysi vypĺňali svoj voľný čas? Ako ste trávili napríklad prázdniny v období vášho detstva? U starých rodičov na dedine, s chutnou lekvárovou buchtou v rukách alebo s chlebíkom natretým s maslom a medom? S nejedným menším či väčším šibalstvom, s náručím plným čerešní zo susedovej záhrady? S nebezpečne vyzerajúcim „psíkom“ v pätách po nelegálnom zbere šťavnatých plodov leta? A ako je to s dnešnými deťmi? Často sa v spoločnosti omieľa, že súčasná mládež si najviac tyká s počítačom a mobilom a že ju vidieť vonku čoraz menej. Akoby jej „outdoorové“ aktivity priveľmi nevoňali. Vystačí si často s virtuálnym svetom, uzamknutá v detských izbách. Treba však povedať, že prichádza o cenné zážitky, o priamy bezprostredný kontakt s ostatnými okolo seba, skrátka prichádza o veľa. Alebo nie? Mám pocit, že dnešné deti a mládež majú oveľa viac voľného času než ich predkovia v minulosti, najmä tí na dedinách. Oni museli takpovediac bojovať na viacerých frontoch. Škola, práca na gazdovstve a na poli. A tak voľného času nemali veru nazvyš. O to väčšmi si ho potom vedeli vážiť. Súčasná mládež by mohla voľný čas aj “vyvážať”, toľko ho má, a predsa ho nie vždy správne vie využiť. Minule som zachytil dopravnú správu v rozhlase. Znela prekvapivo, až neuveriteľne. “Milí vodiči, dávajte si pozor na nemenovanej diaľnici, pretože tam mladí ľudia z mosta zhadzujú kamene na autá.” Túto správu som počul počas jarných prázdnin. Možno by ste teraz viacerí namietali, že aj kedysi vystrájali deti rôzne lapajstvá, no myslím, že v tých súčasných cítiť akúsi zvýšenú zlomyseľnosť. Ktovie, či si svoje „dobrodružstvo“ tí mladí nenahrávali aj na mobily, aby sa v zlomku sekundy stali hitom sociálnych sietí. Z pochopiteľných dôvodov tu neuvádzam lokalitu ani názov diaľnice. Po vypočutí tohto takpovediac životne dôležitého dopravného oznamu som aj ja ostal ako ovalený nejakým veľkým kameňom. Nechcel som uveriť tomu, že by si také čosi mohol dovoliť ktokoľvek, nie iba nejakí znudení tínedžeri, ktorí sa len tak túlajú bezcieľne po uliciach a hľadajú, komu by urobili čo najväčšiu škodu. Ten oznam však odrážal realitu, aká sa naozaj udiala. Dúfam, že žiadny z vodičov nedoplatil na výčiny nespratných výrastkov. Dúfam, že si vodiči včas zapli rádio, aby sa mohli dozvedieť, že možno práve nad ich hlavami sa zabáva hlúčik mládeže, nechcem tu použiť prívlastok “nepodarenej” mládeže. Pretože títo mladí ľudia tak konajú z rôznych príčin – nedostatok záujmu zo strany rodičov, problémy vo vzťahoch, v škole, možno skrytá šikana a podobne. Takže ich správanie je nepríjemným výsledkom viacerých okolností. Možno si teraz poviete, že ich až priveľmi obhajujem. No, nikto mi nedáva právo, aby som súdil, posudzoval, škatuľkoval. Ani ja sám si také právo nedávam. Voľný čas dnešnej mládeže sa tak veľmi ľahko mení na zbraň. Lepšie a prospešnejšie pre celú spoločnosť by bolo, ak by sa voľný čas stal naozaj jedinečnou možnosťou pre dobro, tvorivosť a sebarealizáciu v pozitívnom zmysle slova. Aj my , starší, môžeme nasmerovať mládež na cestu, ktorá im prinesie osobnostný rozvoj. Za pokus to určite stojí! Napríklad multifunkčné ihriská sú vhodnou a najmä zdravou alternatívou ako využiť voľný čas. Mnohé menšie obce si však takéto ihriská nemôžu z finančných dôvodov dovoliť. Určite nejde o stratenú investíciu, lebo ide predsa o mládež, ktorá má o niekoľko rokov prebrať zodpovednosť za smerovanie celej spoločnosti. Alebo sa tým ešte netreba zaoberať? Ešte stále je dosť času, aby sme riešili, ako bude vyzerať naša krajina i celý svet v budúcnosti? Vďaka všetkým, ktorí sa angažujú v práci s deťmi a mládežou. Čas obetovaný pre ich osobnostný rozvoj nie je zbytočným plytvaním. Určite nie!