ĽudiaĽuďom.sk Blog

Závisť. Ľudská vlastnosť, ktorej som nikdy nerozumela a asi ani neporozumiem. Možno preto, že som sa s ňou počas vlastného dospievania stretávala a videla som, ako toho človeka požiera. Pretože ak niekomu závidíme, je to naša záťaž- nie toho druhého.

Áno. Aj ja si povzdychnem, keď kamarátka ide na dovolenku. Juj, či by som šla aj ja. O rok sa to snáď podarí aj nám. Užite si to. A potom na sociálnych sieťach očakávam fotky z pláží, zo spoločných večerov, či prechádzok. Toto však závisť nie je. Nezávidím, pretože závidieť iným, je veľmi, veľmi povrchné.

Miestnemu podnikateľovi závidíme nádherný dom s ešte krajším výhľadom. Určite to nenadobudol vlastným pričinením. To sa jednoducho nedá. Ako mu je dobre. A my sa tu trápime s hypotékami. A to auto, čo má. Veď to treba uživiť, tankovať, platiť údržbu, poistky… Mať tak jeho život.

Naša známa si užíva život. Jediná slobodná v našom okolí a v našom veku. Má dom, byt, skvelú prácu. Určite sa k nej dostala cez posteľ. Ako inak…?!

A tuto susedia… Každý rok na dovolenke. A keby raz. Na jar lyžovačka v Alpách, v lete Sejšely… Deti pracujú, rodičia tiež, to sa im žije, keď sú v domácnosti štyri platy.

A suseda o kúsok nižšie? Má päť detí. Sama je na ne. Načo ich toľko mala? Teraz musí žobrať, aby im mala na jedlo, topánky… Nakoniec je jej aj tak dobre. Nič jej netreba. Aha, ľudia, čo jej dajú, sa nájdu. Ja jej nedám nič. Kto dá mne? Mne nikto nič nedá. A keby jej bolo tak zle, nemá mobil, ani internet. Odkiaľ naň berie?

A tuto táto. Už mi ide na nervy. Večne sa na sociálnych sieťach vystatuje. Píše tam o svojich pocitoch, tvrdí, že nemá peniaze a potom ju vidím s deťmi na výlete. Ľudia, čo nemajú peniaze, niekam chodia? Má sedieť doma a čušať. Ako ja.

A tamto tá. Je vraj chorá. Stále sa sťažuje a podľa toho, čo hovorí, mala byť už dávno na druhom svete. A ešte je tu a ešte sem aj fotku v plavkách dá. Ako je jej dobre. Ona a chorá? Klamstvo!

Podobných výrokov by sme sem mohli dať tisíce.

A ja som z toho smutná. A prekvapená.

Vždy som tvrdila a tvrdiť budem, že ľudí mám rada. Že ľudia sú dobrí. Niekto si možno len neuvedomuje, že každá minca má dve strany. Všetci platíme daň za to, ako sa k iným správame.

Ak dávame dobro, čo i len po častiach a po troške, vráti sa nám tisícnásobne. Ak sa budeme dívať do hĺbky a nie len plytko hodnotiť, môžeme vidieť, že ten podnikateľ tomu, aby sa mal lepšie, obetoval veľmi veľa. Možno je sám. Opustený. A možno naopak. Snaží sa podeliť s tým, čo má. Kto vie, či neprispieva na charitu, alebo nepomáha ľuďom v núdzi? Čo robíme my pre iných?

Alebo známa, ktorej sa darí. Od malička vedela, čím chce byť. Študovala, nadobudla prax. Ovláda jazyky. Prečo by nemala mať dobrú prácu? Čo sme urobili my pre to, aby sme sa mali lepšie?

A susedia? No, nech dovolenkujú. Nech si užijú. Nestrkajú peniaze do pančušiek, ale radšej si vychutnajú spoločný, rodinný život. A ešte na zamyslenie. Ako vieme, že si dokážu našetriť? Možno idú na úver. Na ktorý potom všetci štyria celý rok makajú. Možno nemajú novú sedačku, ako my, ani nový televízor.

Suseda s piatimi deťmi. Nik jej nedá toľko lásky, ako tie deti. A majú ju radi aj ľudia. Veď sa podelí aj s málom. Upečie a ponúkne koláč, venuje úsmev. Na koho sme sa usmiali naposledy my? S kým sme sa podelili my? Aj nás majú ľudia radi?

A tá, čo sa vystatuje na sociálnych sieťach? Možno sa len delí o svoje radosti. A možno ani nevieme, koľkým ľuďom to pomôže. Vie to len ona, keď sa jej ozvú. Aj úplne neznámi. A keď potrebuje pomoc vie, že ktosi sa nájde, až to bude potrebovať. A že sa nám zdajú jej výroky rozporuplné? Nemá peniaze a ide na výlet? Možno nezaplatila byt, aby mohla s deťmi niekam ísť. Možno si chvíle s rodinou ctí viac, než niečo, čo možno mesiac počká.

A to choré žieňa? Veď si nemôže dovoliť to, čo ostatní, prečo by sa nemohla odfotiť v plavkách? A čo ak je to jediný spôsob, ktorým sa v jej živote ešte môže utešiť a pochváliť? Vieme my, ako sa cíti? Či nemá bolesti? A my úplne zdraví, veselo a závistlivo hodnotíme jej zdravotný stav.

Nehodnoťme. Nekritizujme. Nezáviďme. Neodsudzujme.

Ak sa budeme na život dívať tak, aby nás tešilo aj málo, ak sa budeme na život dívať pozitívne, ak sa budeme dívať do hĺbky… Uvidíme, že sme mnoho krát bohatší od iných.

Ak by sme videli do hĺbky, možno by sme zistili, že by sme nemenili ani s tým najbohatším človekom.

Ide len o uhol pohľadu.

Ide o pokoru k životu a k tomu, čo nám nadeľuje.

A potom sa nám vyhne aj nenávisť a závisť.

Lebo závidí ten, kto si neváži, čo má.