ĽudiaĽuďom.sk Blog

Nemotivuje vás ocenenie.

Žiadne.

Ale keď príde… keď príde, je to akoby sa svet točil iba okolo vás a zároveň obrovský pocit previnenia voči ostatným.
Voči tým, ktorí podľa vás robia oveľa viac, než vy a napriek tomu nik o nich nevie.

Zakrúti sa vám hlava, keď vám niekto vyjadrí vďaku a vy ju neviete prijať, pretože vôbec nemáte pocit, že ste toho “toľko” urobili.

Oči sa vám nekontrolovateľne zalejú slzami, keď za vami príde otec štyroch dcér a povie, že je mu cťou, že vás spoznal a poďakuje za to, čo ste pre jeho dieťa urobili. A vy ste vlastne neurobili nič. Možno nič viac, než by sa malo.
A oveľa menej, než on s manželkou, ktorí sa o svoje dievčatá starali a bojovali s prekážkami – s takými, o ktorých tuší iba málokto.

Ste prekvapení a máte pocit, že si vás s niekým pomýlili tí, ktorí k vám prídu a požiadajú o fotografiu, lebo sa chcú odfotiť s niekým, kto im ide príkladom.

Je vám zvláštne, keď k vám príde niekto pre vás neznámy a chce s vami prehodiť pár slov. Možno len tak, možno o tom, čomu sa venujete, možno o tom, kde vás už stretol.

Ste dojatí, ak vám váš priateľ napíše, ako je hrdý na to, že môžete byť jeho priateľom.

Cítite sa zvláštne, ak vám niekto dá najavo, že pomáhať sa dá aj tak, aby o tom nikto nevedel a nepotrebuje získavať ocenenia.

A tá pochybnosť…. ktorú do vás zaseje, vás minimálne na chvíľu zamestná…

No vy sa pozriete na tých, ktorí vám darovali kyticu kvetov a poďakovanie.

Pozriete na tých, ktorí vedia o tom, že ste, čo robíte a že sa nepýšite.

Pozriete na bezmocných, ktorí vám venujú úsmev, lebo vás majú radi, lebo ste im dali svoj čas, pohladenie, objatie, pochopenie, lásku.

Pozriete na svoju rodinu, ktorá je na vás hrdá.

Pozriete na človeka, ktorý vám ukazuje cestu a ide vám príkladom tým, ako on sám bojuje.

Pozriete späť na čas, ktorý už uplynul a vy ak by ste ho mali možnosť vrátiť späť, nič by ste neurobili inak.

Emócie vami takmer nekontrolovateľne lomcujú.

Pretože…

… len vy viete, čo vás to stálo…

… len vy viete, že ste odsúvali všetko, čo ste mali radi…

… len vy viete, že ste bojovali aj s tými, ktorí vám vyčítali, že robíte niečo, za čo nemáte peniaze…

… len vy viete, že ste bojovali sám proti tým, ktorí vám vtĺkali do hláv, že by bolo treba ubrať…

… len vy viete, že vám to takmer rozvrátilo rodinu…

 

A len vy viete, aké zadosťučinenie teraz cítite.

Pri všetkej skromnosti.

 

A je vám cťou.

Nie pýchou.

 

Získať ocenenie, ktoré držíte v rukách.

Získať objatie, úsmev, poďakovanie.

 

Ale asi každý dobrovoľník vie, o čom je reč …