ĽudiaĽuďom.sk Blog

Rozmýšľam, čo by som mohla mať alebo zažiť za cca šesťtisíc eur, ktoré som za jeden rok „do seba“ investovala formou doplatkov za pravidelnú liečbu.

Mohla som:

…raz navštíviť najvzdialenejšie miesta na Zemi.

…opakovane investovať do vzdelania.

… vyplatiť 42 nájmov za byt.

… ísť 8 krát na plavbu po Stredozemnom mori.

… sa dať 171 krát upraviť v kaderníctve.

…si 40 krát zopakovať fotenie vo fotoateliéri.

Hm, fotky.

Prvýkrát som sa odvážila postaviť pred objektív profesionálneho fotografa koncom leta minulý rok. Už dávno zrela vo mne táto myšlienka, avšak najskôr mi chýbala odvaha, potom nebolo ideálne počasie a ďalšie dohodnuté termíny „padali“ kvôli mojim náhlym a častým hospitalizáciám. A tak to aj dopadlo :-)

Ešte som poriadne nezavrela dvere na nemocničnej izbe a už som sa prezliekala v aute do šiat. Už to bol môj splnený sen. Až na malinké výnimky, som ich mala na sebe po viac ako 10 rokoch. Lebo sebavedomie…

Fotenie v kukurici malo svoje čaro. S fotografom a švagrinkou, ktorá znenazdajky zastávala nečakanú funkciu hlavného osvetľovača, sme sa veľa nasmiali. Dokazuje to aj viac ako 100 následne doručených fotografií, ktoré v čase ich doručenia nabrali pre mňa oveľa hlbší význam. Lebo správy z úst lekárov neboli vôbec optimistické.

A potom druhýkrát, asi pred troma mesiacmi. Situácia skoro na vlas rovnaká a predsa oveľa náročnejšia. Lebo zdravie…

Aj tento zážitok bol pre mňa neopísateľný, plný humoru, emócií, nadšenia.

…že sny sa plniť dajú. Aj keď to niekedy trvá celé roky. Odhodlať sa.

A tak mám dnes dva plné albumy fotografií, ktoré mi už navždy budú pripomínať jedno z najkrajších a najťažších období môjho života.

Tak ako aj niektorí ľudia s úzkoprsým videním, ktorí vidia iba to, čo vidieť chcú.

„Tieto fotky radšej neukazuj posudkovému lekárovi, lebo by ti neuveril, že si chorá,“ opísali moje fotky viacerí.

Časť bola „z pera“ mojich priateľov a ja viem presne, čo mi chceli povedať a tešili sa so mnou. Tá druhá písala iba neverejne. Mne do správy.

„Keby by ste boli naozaj taká chorá, ako sa o vás hovorí, nemyslela by ste na fotenie a neusmievala by ste sa na každej fotke…“. „Asi nemáš iné starosti, keď sa dávaš stále fotiť…“, to je čiastočný výpis z chatových správ v mojej schránke.

A ja som si práve v tej chvíli uvedomila, že iba ľudia dokážu vypustiť z úst slová, ktoré zraňujú i liečia, rozprávať ticho o dôležitom a hlasno o banalitách, veľa o iných, no zriedkavo spolu, často bez myslenia.

Veď kto povedal a kde je napísané, že človek so zdravotným postihnutím sa nemôže usmievať? Plniť si sny? A opakovane? Kedy a čím sa stalo, že v našich životoch vládnu predsudky, ovláda nás závisť, sme neprajní a nespravodliví?

A možno sa nemožno čudovať. Veď táto zvláštna optika ide „z vrchu“. Od štátu. Sociálneho. Ktorý neraz trestá tých, čo pracujú, čo sa snažia vzoprieť nepriazni osudu, čo sa nevzdávajú, čo chcú byť aktívni a prospešní pre spoločnosť, čo…

Pri preplácaní liekov sa riadime zákonom a nariadeniami ministerstva zdravotníctva. Týka sa každého poistenca, ktorý je k prvému dňu daného kalendárneho štvrťroka:

… držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom,

… poberateľom invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku podľa predpisov o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo,

… invalidný a nevznikol mu nárok na invalidný dôchodok.

Tento limit sa vás však netýka, ak ste zároveň zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou (teda nesmiete mať príjem podliehajúci dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov, okrem príjmu z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru), máte dôchodok vyšší ako 50% priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve podľa Štatistického úradu SR spred dvoch rokov (čo je cca 390€).

Zákon však už neskúma, aká je výška vášho platu. A tak, keď pracujete napríklad na štvorhodinový skrátený úväzok za minimálnu mzdu (čo je cca 160€ netto) a váš mesačný doplatok za lieky je dvoj- až štvornásobkom, nehovoriac o tom, ak nemôžete užiť generikum a prihliadať na najnižšiu cenu liečiva (napríklad z dôvodu alergií), proste ste sa „len“ ocitli v diere zákona a máte ľudovo povedané, smolu.

A samozrejme ďalšie „administratívne“ doplatky v zdravotníctve, cestovné výdavky, ktoré sa pohybujú na úrovni mesačnému doplatku za lieky a ostatné náklady na „bežný“ život.

Plus ….. Plus…. Plus… a plus aj niečo, čo sa vyčísliť ani nedá.

„Úsmev totiž nie je stav tela, ale stav mysle.“ A vás aj tak trápi ten môj na fotografiách…