Detský čin roka 2015: Sluchovo postihnutý Andrej pomáha mame na vozíčku
„Život je 10% čo sa ti prihodí a 90% ako sa s tým popasuješ.“
Keď som narazila na tento výrok od amerických autorov Lou Holtza a Charlesa R. Swindolla, hneď som s ním nanajvýš súhlasila. Až tak, že som ho zaraz zdieľala na mojej facebook-ovej stránke, a to tam nie som zrovna aktívna! Dané tvrdenie dostalo nespočetné množstvo „like“-ov a tunajšia komunita ho následne zdieľala ďalej. Na základe preukázanej popularity a zhody s vyhlásením môžeme povedať, že ho ľudia považujú za pravdivé. Pravdou ale tiež je, že na túto múdrosť, ktorá má kapacitu lepšie nás nasmerovať životom a pomôcť nám zdolávať každodenné výzvy, veľmi veľa krát zabúdame.
Kto sa ňou riadi, aj keď o tom možno sám netuší, je Andrej. Andrej je momentálne prvákom na strednej škole, a od narodenia trpí sluchovou poruchou. Keď bol prvákom na základne škole, jeho mame diagnostikovali nádor na mozgu, ktorý ju neskôr pripútal na invalidný vozík. Ako na tieto životné prekážky reagoval Andrej? Prijal ich s otvoreným náručím. Je výborný študent, syn a vnuk. Mame venuje svoj čas, pomocné ruky a hlavne lásku a spolupatričnosť.
Zo skúseností vieme, že v náročných situáciách je ľahšie alebo automatickejšie, zanevrieť na celý svet a vidieť seba ako obeť, poprípade čakať na to, že nás niekto iný zachráni. Dôležité je ale uvedomiť si, že ťažkostiam sa nikdy úplne nevyhneme. Preto sa na ne musíme prestať pozerať ako na problémy a začať ich vnímať ako príležitosti, ktoré nás urobia odolnejšími, flexibilnejšími a kreatívnejšími. Lebo aj keď každý štartujeme v inom východiskovom bode, sme to my sami a náš postoj, ktorí tvoríme hodnotu nášho života.