S chladnou hlavou
Chystám sa do práce a viem, že to dnes nebude ľahké. Čaká ma komplikovaný rozhovor. Som nahnevaná a cítim sa nedocenená, oklamaná. Nechcem sa tak cítiť. Preto o tom potrebujem hovoriť. Nezvyknem klamať. Ak niečo nie je v poriadku, nie je to v poriadku. A že som niekedy za semetriku? Zlú, nahnevanú, náročnú? Som. Viem. A myslím si, že to tak niekedy má byť.
Celú cestu v aute sa mračím. V práci si potom zachmúrená varím kávu a bez chuti začínam pracovný deň. No dotyčná, s ktorou ma rozhovor čaká, prichádza a usmieva sa. Aha. No, to teraz asi rovno nezačnem tú hádku…
Ani neviem, kedy prešlo pol dňa. Už riešime niečo iné. V zhode a pokoji. Môj ranný pocit … asi nebol správny. Asi som si len niečo zle vysvetlila. Dobre. Dobre, že som počkala. Že som neuponáhľala konflikt. Bol by, vyzerá to tak, zlý a zbytočný. Jediné, čo by som dokázala, by bola mrzutosť na oboch stranách.
Podobné to bolo aj toť nedávno.
Napísala som mail. Vlastne dva. Ani jeden pekný. Vyčítavé. Vonku bolo hnusne a vnútri vo mne ešte horšie. Hnev potreboval vyplávať na povrch. Neviem, či by som to zvládla nenapísať, ale povedať – bez emócií, asi kriku a možno aj sĺz. Tak som to napísala. Už už som išla kliknúť na „odoslať“. Počkaj, počkaj, povedal mi vnútorný hlas. Hovoril: „Spomeň si, nie raz si niečo povedala alebo poslala a potom ťa to mrzelo.“ Nie vždy ho počúvnem. Tentoraz som poslúchla. Napraviť dôsledky bolo boľavejšie, než rozchodiť to, spracovať. A tak som teda neodoslala. Počkala som do druhého dňa. A na druhý deň som obidva maily založila. Ani jeden z odkazov nenašiel adresáta. Nemrzí ma to. Ale odložené ostanú. Aj preto, aby som si pamätala – niekedy veľmi treba dvakrát merať a raz rezať… A robiť zásadné veci s chladnou hlavou.
Marie Stracenská podporuje výzvy
Cannisterapia pre Sibirku
Domov sociálnych služieb Sibírka je určený pre ľudí s viacnásobným postihnutím. Canisterapiu využívame už 4 rok a čas ktorý trávime s terapeutickým psom Cirrom a jeho majiteľkou, liečebnou pedagogičkou Mgr. Petrou Meierovou je pre nás časom vynimočným a neopísovateľným. Canisterapia je o vzťahoch, pohyboch, energii a množstve času, o zvláštnom pute, ktoré posúva hranice medzi vnímaním a konaním. Je o bežných ľuďoch, bezbranných deťoch, o „veľkých“ malých psoch, o ich blízkych pomocníkoch a o tom, čo môže vzniknúť medzi nimi. Je o neviditeľnej motivácii, viditeľných úsmevoch, malých pokrokoch ale aj veľkom šťastí, ktoré pozostáva z drobností.
Nádej pre Viktorku
Operácia metódou Ulzibat – šanca Viktorku naučiť chodiť. Naším najväčším snom je vidieť naše slniečko Viktorku chodiť a samú sedieť ako ostatné detičky a vďaka tomu aj viesť krajší a plnohodnotnejší život. Napriek tomu, že jej osud nedoprial chodiť a samej sedieť s nami ako väčšine deťom, je pre nás darom každý jej úsmev, každé objatie. Veríme, že každý krok, každá procedúra jej stále viac a viac pomáha priblížiť sa k vytúženému snu.
Chcem raz povedat "MAMI LUBIM TA"
Volam sa Lucasko a mam 2rocky 6mesiacov a som vazne chory.Ostatny moji rovesnici uz behaju za loptou,hraju sa s autickom,vozia sa na odrazadlach,papkaju samy,nemaju plienku a......a hlavne rozpravaju.Ja stoho nerobim nic.nerozumiem tomu.v mojej hlavicke sa nieco udialo co mi nedovoli chapat veci tak ako ostatnym detom v mojom veku.Mam ale nadej a tou nadejou je neurologicka v Egypte.zial moja maminka na tento tyzdenny pobyt u nej nema dostatok peniazkov.tento tyzdenny pobyt ktory zahrna aj delfinoterapiu stoji 3000eur,a pre maminku je to neskutocne velka suma.