ĽudiaĽuďom.sk Blog

Bolo raz jedno malé, žltučké Kuriatko, ktoré žilo v nádhernom domčeku, plnom lásky a pohody. Okolo seba malo véééľmi veľa kamarátov, dokonca blízkych priateľov, ktorí by mu priniesli čokoľvek by si zažiadalo.

Jeho zvierací kamaráti sa v jeho blízkosti cítili veľmi dobre, pretože bolo neustále usmiate a nebolo na ňom vidieť žiadne starosti.

Do čoho sa pustilo, do akejkoľvek práce, všetko mu šlo od ruky a šikovne.

V škole sa mu darilo, no dalo by sa povedať, že skutočne si nič nemusí želať, že mu patrí takmer celý svet.

No dobre…

Tak svet nie, ale všetko a všetci v okolí. Skutočne ho všetci mali radi, pretože ich napĺňalo láskou.

Kuriatko si vychutnávalo to, že ho všetci milujú.

Veľmi sa mu páčilo byť najlepším kamarátom všetkých. Lenže sa mu začalo máliť.

Chcelo mať viac.

Ešte viac priateľov, ešte viac kamarátov, ešte viac lásky.

Nechápalo, že viac sa nedá. Nechápalo, že v očiach všetkých je na prvom mieste.

Dokonca niektorí….

… niektorí by zaň aj ruku do ohňa dali…

… niektorí by mu dali aj kus svojho srdiečka…

Nechápalo, že má to, čo by chcel mať každý a že to čo má, treba už len udržiavať.

Že o priateľstvo je potrebné sa starať.

No a čo svet ešte nevidel, Kuriatko začalo klamať.

No povedzte. Klamalo napríklad, že pozná pána doktora Injekciu, u ktorého nikdy nebolo. A dokonca povedalo, že sú kamaráti.

Viete prečo to urobilo?

Aby si získalo obdiv svojich priateľov.

Alebo si vymyslelo, že vie štrikovať, háčkovať, maľovať, šiť, vyšívať.

Aj toto hovorilo preto, aby ostatní kamaráti videli, že je nie len skvelé vo varení a pečení, ale že vie aj to ostatné. Hovorila to preto, aby ho ostatní obdivovali.

A skutočne ho všetci obdivovali.

Kým sa raz ráno nestalo toto:

Slniečko vykúkalo vysoko na oblohe a bolo von naozaj krásne, vzduch voňal letom, na oblohe lietali vtáčiky, štebotali jeden krajšie od druhého a tak sa na prechádzku vybrali doktor Injekcia, ale aj teta štrikovačka Ihlicová, aj teta háčkovačka Bavlnková, aj ujo maliar Fľak, aj pán krajčír Steh, dokonca aj teta vyšívačka Krížiková…

Keďže mestečko, kde bývali bolo malé, stretli sa pri nádhernej fontáne, kde keď striekala voda, jej jemnučké kvapky fŕkali všade naokolo a osviežovali okoloidúcich počas horúcich dní.

Prišli tam všetci postupne a občas prehodili slovko, dve.

Ako tak ujovia Injekcia, Fľak, Steh, tety Ihlicová, Bavlnková, Krížiková, hovoria o nádhernom roku, ktorý prežívajú, o práci, ktorú nadovšetko milujú a o náhode, vďaka ktorej sa tu práve dnes stretli, opodiaľ začujú, ako sa rozpráva partia kamarátov.

,, Aha, akú nádhernú výšivku vyšilo Kuriatko iba pre mňa a darovalo mi ju k narodeninám,, hovorí ježko Pufko.

,, A pozri akú nádhernú deku vytvorilo len pre mňa,, hovorí malý slimáčik Leňoško. ,, V noci sa ňou prikrývam, aby mi nebola zima,,.

,,Á to je nič,,-  zašteboce nádherná sýkorka Štebotka, ,,Kuriatko vie aj uštrikovať takýto šál, dokonca prepletaný rôznymi farbami vlny,,.

Ozve sa aj nesmelý zajko Trusko: ,, Aj mojej starkej uháčkovalo nádherný obrus na stôl,,.

Takto pokračovali všetky zvieratká a navzájom sa pretekajú v tom, kto má krajší darček od Kuriatka, ktorý vlastnoručne vyrobilo iba pre nich.

Prekvapilo ich však, že Kuriatko každému hovorilo tie isté slová. Že každému darovalo darček so slovami, že je ten prvý najdôležitejší v jej živote.

Prekrikovanie sa a následnú trmu-vrmu, ktorá vznikla, si nemohli nevšimnúť ujovia Injekcia, Fľak, Steh, tety Ihlicová, Bavlnková, Krížiková a tak rázne zakročia.

Čo čert nechcel, zistili, že tieto zvieratká držia v rukách ich prácu. Veď celkom jasne si teta Ihlicová  pozná svoj nádherný šál, svoju deku si spoznal aj pán Steh a takto postupne aj všetci ostatní zistili, že darčeky, ktoré vyrábalo Kuriatko, v skutočnosti s jeho prácou nemajú nič spoločné.

Ako sa tak zhovárajú o Kuriatku, zisťujú, že takmer nič, čo povedalo, nebola pravda. Že nič, s čím sa chcelo pred nimi ukázať, nebolo celkom tak, ako povedalo.

A tak sa rozhodli.

Že sa s Kuriatkom prestanú kamarátiť, pokiaľ neprestane klamať.

A tak sa všetci zvierací kamaráti vybrali za ním, aby mu povedali, ako ho ľúbia a že nemusí klamať preto, aby si ho obľúbili.

Že ho ľúbia také aké je, aj s chybami.

Kuriatko si ich rady vzalo k srdcu a odvtedy nikdy nezaklamalo, pretože zistilo, že priateľstvo je pre jeho život veľmi dôležité.