Biť či nebiť? To je otázka!

Predstavte si, že by vaše dieťa učitelia bili za to, že cez prestávku vášnivo diskutuje so spolužiakom o novom modeli šporťáku či o včerajšej detektívke. Nemysliteľné?

Pre nepočujúce deti ešte pred pár rokmi krutá realita!

Až koncom 80.tych rokov 20. storočia oficiálne prestalo platiť viac ako storočné nariadenie, podľa ktorého nepočujúci nesmeli v školách a na internátoch komunikovať posunkovou rečou. Koncom 19. storočia sa na celosvetovej konferencii lekári uzniesli, že ak budú deti komunikovať v posunkovej reči, prestanú sa učiť materinský jazyk a tak bude najlepšie posunkový jazyk im zakázať. Nepočujúci tak boli nútení naučiť sa a používať len zhluky písmen, ktoré sa nepočuli vysloviť, nevedia dať vo vetách správny prízvuk, a teda nevedia zrozumiteľne komunikovať s ostatnými. Takmer každý z nich sa naučil odčítavať z pier, vie viac či menej komunikovať, ale ich výslovnosť je veľmi zlá. Asi ako bola naša, keď sme sa začali učiť cudzí jazyk. Kostrbatá, ťažká artikulácia… Naučili sme sa správne hovoriť v cudzej reči podľa tónu vysloveného slova či slabiky. Lebo sme sa počuli a mohli sa opraviť, ak to neznelo tak, ako by malo. My počujúci vieme vyjadriť náladu a emóciu tónom hlasu. Ale nepočujúci to vedia len posunkami s mimikou a gestikuláciou.

Samozrejme, že aj keď platil zákaz, deti posunkovali! A boli trestané. Nejeden nepočujúci si pri pomyslení na svoje školské časy spomenie…

A aj keď v súčasnosti už uvedený nezmyselný zákaz neplatí, nepočujúci stále nevyhrali. Pretože v špeciálnych školách, ktoré navštevujú, veľa pedagógov a vychovávateľov posunkovú reč neovláda. Lebo sú to staré kádre ešte z čias, keď bolo posunkovanie zakázané a už sa ho neskôr nenaučili. A tak sa deti učia posunkovať od kamarátov – spolužiakov, veľakrát aj nesprávne (akoby nárečovo). Školiteľ na kurze nám rozprával, ako ho v jednej zo škôl pre nepočujúcich, kde prišiel praxovať, učiteľka vítala so slovami: „Jáj, dobre ste si vybrali. Tu aj keď deti zle naučíte, nikto na to nepríde!“

Dokonca aj úrady, ktoré sa bezbariérovosťou pýšia, v skutočnosti vyriešili iba bariéru telesne hendikepovaných. Skúste nájsť úradníka, ktorý ovláda posunkovú reč!

Na nepočujúcich sa stále zabúda. Ich hendikep nie je na prvý pohľad vidieť, ale to neznamená, že neexistuje!

Posunková reč je síce veľmi ťažká, ale je pekná a aj vtipná. Veľa posunkov je intuitívnych, napodobňujú situáciu, ktorú chceme opísať. Ja som sa kurzu posunkovej reči zúčastnila. Naučila som sa posunkovať (trošku; treba trénovať a trénovať a trénovať) a mám aj nové vedomosti o živote nepočujúcich, o ktorých som doteraz ani len netušila.

A už niekoľko dní sa usmievam na podvedomých gestách ľudí okolo. Keby poznali posunkovú reč, by sa veru nasmiali, aké monológy niektorí vedú! Stačí si len inak šprngnúť prstom po nose a  poviete niečo, čo ste určite nechceli :)

A možno ste nevedeli ste, že:

  • nepočujúci nemajú radi zhasnuté svetlo, pretože v priestore sa orientujú najmä zrakom; v tme sú stratení
  • nepočujúci sú chronickí meškáči. Nemôžu totiž robiť viac vecí naraz. Nemôžu sa rozprávať aj jesť, či rozprávať sa a obliekať. Všetko musia robiť postupne a to si vyžaduje čas, veeeeľa času
  • veľmi často sú nepočujúci obeťami dopravných nehôd s električkou. Lebo šoféri upozorňujú chodcov z diaľky zvonením, ale ešte nebrzdia. Nepočujúci tak necítia vibrácie, ktoré by ich na nebezpečenstvo zrážky upozornili (ako keby ste kráčali mestom s hlasnou hudbou z MP3 v ušiach, musíte sa veľa obzerať, lebo sluch je mimo). Keď začnú električky brzdiť, už je zväčša neskoro zorientovať sa a uskočiť
  • nikdy nesmiete nepočujúceho odzadu poklepať po ramene, ukážte sa mu vždy v zornom poli. Nepočuje vás totiž prichádzať a tak sa vám veľmi ľahko môže stať, že jeho skvelý obranný reflex vás bude stáť pár zubov :)

Daniela Lališová podporuje výzvy

Image 17

POČUJETE TO TICHO? MY V ŇOM ŽIJEME STÁLE! POMÔŽTE NÁM ZÍSKAŤ INFORMÁCIE!

Cieľom projektu je získať finančné prostriedky, potrebné pre vydávanie obrazového mesačníka s informáciami – Videobulletinu. Vieme, že osoby so sluchovým postihnutím – nepočujúci a nedoslýchaví – potrebujú informácie v obrazovom formáte, čo je možné dnes dosiahnuť prostredníctvom videotechniky, videozáznamov. AOSP v SR chce týmto pilotným projektom ponúknuť sluchovo postihnutým občanom aktuálne informácie o dianí v komunite sluchovo postihnutých ako aj podrobnejšie informácie, prípadne výklad o platnej legislatíve, v ktorej tieto osoby z dôvodu nízkej slovnej zásoby sa ťažko orientujú. Videobulletin by sme chceli vydávať v prístupných formátoch, zodpovedajúcich aj podmienkam Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím – videonahrávky budú v posunkovej reči nepočujúcich (pre nepočujúcich) s titulkami (pre ťažko nedoslýchavých) a so zvukom (pre ľahko nedoslýchavých a starších občanov, ktorí dokážu využívať zvyšky sluchu). Suma: 17.220,-

Podporiť výzvu

Image 1

Podpora prelomenia komunikačných a informačných bariér pre nepočujúcich a nedoslýchavých občanov

Pilotný projekt pre šírenie informácií o poskytovaných službách pre nepočujúcich a nedoslýchavých. Naša organizácia TASPO – Trnavská asociácia sluchovo postihnutých sa dlhodobo venuje občanom, ktorí sú zdravotne ťažko postihnutí – sú nepočujúci, nedoslýchaví, alebo stratili sluch a stali sa nepočujúcimi alebo nedoslýchavými. V tejto oblasti sa snažíme vyvíjať rôzne aktivity, ktoré im pomôžu sa plnohodnotne zapojiť do majoritnej spoločnosti, odbúravame bariéry pri získavaní informácií a v komunikácii. Suma: 7.900,- eur

Podporiť výzvu

Image 100

Svetielko v tichu...

Už ti bolo za niekým smutno? Spomenul si si na niekoho koho si dlho nevidel? Potreboval si poradiť? Nevedel si čo je nového doma? Ako sa má mama, otec, braček, ako sa majú tvoje rybičky v akváriu, alebo či tvoj psík je v poriadku? Mohol si zodvihnúť telefón a spýtať sa...

Podporiť výzvu

Image 4

usko a sluch pre Davidka

Usko pre nasho Davidka. Davidko sa narodil 25.2. 2013 s postihnutim ktore sa vola Microtia. nevyvynulo sa mu usko a ani sluchovy kanalik takze na usko vobec nepocuje. ako 6 dnovy podstupil operaciu srdiecka a teraz ideme na dalsiu so srdieckom. uziva liecky na vysoky krvny tlak. Usko sa da v Europe operovat vo veku 11 rokov ale sklada sa to so 4- 5 operacii kedy odoberaju kusok s rebra a usko aj tak nikdy nevyzera skutocne. V Californii Dr. John Reinisch robi tuto operaciu uska na jeden krat vo veku 3 rokov. Velmi tuzim aby moje dietatko malo normalne vyzerajuce usko a plnohodnotny zivot. Prosim pomozte.

Podporiť výzvu

Image 35

Pomoc pre Lukáška a celú rodinu

Dobrý deň, som slobodná, som matka samoživiteľka, starám sa sama o syna Lukáška (7 rokov), ktorý má mentálne/zdravotné postihnutie. Diagnózy/diagnostikované: mentálne postihnutie, mentálna retardácia, retardácia vývoja reči pri mentálnej retardácii, ADHD,...

Podporiť výzvu

Image 1

Ekocentrum SOSNA: Iné cesty k sebestačnosti

Aj vďaka Vám môžeme uskutočňovať zmysluplné vízie pre ľudí a prírodu. Chceme byť inšpiráciou pre každého, kto chce byť viac sebestačný, nezávislý a zodpovedný voči prírode a krajine. Ekocentrum SOSNA je...

Podporiť výzvu

Image 1

Nádej pre deti Nepálu

Pomáhame deťom v ohrození sexuálneho otroctva a obchodovania s ľuďmi v Nepále. Staráme sa o deti v našom detskom domove....

Podporiť výzvu