Desatoro – čo by mali vedieť trojročné deti
Náš syn má tri roky. A ja som veľmi citlivá na články a diskusné príspevky typu „čo by malo vedieť moje trojročné dieťa“. Pre deti každého veku existujú tabuľky zrelosti, zoznamy – odborné alebo laické, to je jedno. Veľmi radi ich uverejňujú mamičkovské časopisy a stretnete sa s nimi rovnako na fórach. „Môj syn pozná všetky čísla, aj väčšinu písmen vie rozoznať. Moja malá hovorí „r“ a pamätá si všetky pesničky z CD Spievankovo…vie zapnúť počítač a hrá už niektoré počítačové hry sám.“
Keď počujem alebo čítam podobné vyhlásenia, je mi smutno. Veľmi málo sa hovorí o tom, že deti sú natoľko rôznorodé a vyvíjajú sa vlastným tempom a preto sa netreba trápiť, keď práve to vaše v tom istom veku z toho nevie skoro nič.
Rozmýšľala som nad tým, prečo ma nevie nechať chladnou zoznam schopností a vedomostí, ktoré sú pre určitý vek „normálne“. “. Áno, rozumiem tomu, že je prirodzené porovnávať naše deti s druhými a overovať si, či naozaj robíme to najlepšie, čo pre nich môžeme. Viem, že je normálne, ak svoje deti porovnávame s inými a že ako rodičia sa niekedy chceme iba uistiť, že pre svoje deti robíme to najlepšie, čo môžeme… Denne stretávam ľudí, ktorí sa trápia tým, čo by „mali a nemali robiť, vedieť, prejavovať“ a hoci sú dospelí, verím tomu, že tie svoje presvedčenia si so sebou nesú z detstva. Vštepili im ich pre nich dôležití dospelí. Slovne ale aj svojim chovaním.
Žijeme v kultúre tak zameranej na výkon, že dokonca aj naše malé deti sú vystavené tlaku „zbierania bodov“ a vzájomnému porovnávaniu. Ale detstvo by naozaj mohlo byť aj niečo iné, než nejaká nenápadná súťaž nás dospelých.
Zachcelo sa mi preto spísať také moje presvedčenia, také „Desatoro – čo by mali vedieť trojročné deti“
- Mali by vedieť, že ich ľúbime bez podmienok a za každých okolností.
- Že sa na nás môžu vždy obrátiť s každou bolesťou či trápením, že ich neodbijeme ani nezahanbíme.
- Mali by vedieť, že sú v poriadku všetky ich emócie a my sme tu od toho, aby sme ich učili rozpoznávať ich a prejavovať prijateľným spôsobom.
- Mali by vedieť, že rešpektujeme ich potreby a preto ich vedieme k stálej väčšej samostatnosti, aby vedeli za svojim ísť aj samé.
- Mali by vedieť, že rovnako aj my niečo potrebujeme pre seba a mali by rešpektovať aj nás a naše potreby.
- Mali by vedieť, že to, že sme ich rodičia pre nás neznamená iba tvrdú drinu, ale väčšinou skôr spoločné dobrodružstvo.
- Že sú s nami v bezpečí a mali by tiež vedieť, že ich chceme naučiť ako zostať v bezpečí a postarať sa o seba, aj keď s nami nie sú.
- Mali ba sa vedieť smiať, blázniť a používať svoju fantáziu.
- Mali by vedieť, že svet je zázračný a rovnako aj oni.
- Mali by vedieť, že nebudeme nešťastní z toho, že nechcú jesť zeleninu alebo ovocie, aj keď je to „tak zdravé!“.
Mgr. Katarína Vítková, psychologička LDZ SR
Liga za duševné zdravie podporuje výzvy
Žiadosť o finančný príspevok na modernizáciu internetovej stránky www.dusevnezdravie.sk
Celospoločenským problémom, s ktorým LDZ dlhodobo bojuje je stigmatizácia ľudí s problémami s duševným zdravým. Stigma predstavuje situáciu človeka, ktorý bol vylúčený z plnej sociálnej akceptácie a diskriminovaný v dôsledku existencie stereotypov. Výraz ako „psychicky chorý“ alebo „psychiatrický pacient“ sú stále asociované s násilím, nebezpečenstvom a nepredvídateľnosťou. Strach verejnosti a negatívne stereotypy zostávajú prekážkou sociálnej integrácie chorých. Prítomnosť stigmy vytvára významnú bariéru pri hľadaní pomoci. Približne polovica až dve tretiny ľudí, ktorým by pomohla psychiatrická liečba, ju nikdy nevyhľadá. Stigmatizácia má za následok zníženie sebavedomia chorého. Nežiaducim spôsobom ovplyvňuje jeho interpersonálne interakcie a môže viesť až k úplnej strate sociálneho statusu a k následnej diskriminácii. Pre napĺňanie cieľa postupnej destigmatizácie duševných porúch je v súčasnej modernej dobe nevyhnutná efektívna komunikácia prostredníctvom internetovej stránky. Tá by mala poskytovať všetky potrebné informácie a v žiaducej forme.