ĽudiaĽuďom.sk Blog

V roku 2008 získala ocenenie v kategórii Pomoc ľuďom Dominika, žiačka ôsmeho ročníka. Svojím statočným činom zachránila majiteľovi obchodu drahý tovar. Zachovala sa rozvážne, ako dospelá žena. Ocenenie si určite zaslúži!

„Písať o detskom čine roka v mojom veku nie je naozaj jednoduché. Žijeme v hektickom svete. Každý sa neustále niekam ponáhľa, snaží sa zarobiť peniažkyna bežný život a častokrát sa pri tomto tempe zabúda na obyčajné radosti života. Ochota pomôcť či poradiť iným, akoby zostávala zabudnutá a v ústraní. Ale vždy sa nájdu ľudia, ktorí ochotne pomáhajú a to aj bez očakávania akéhokoľvek zisku.

Tento rok, bolo to presne vo februári, sa u nás na ulici stala dosť nepríjemná vec. Bola noc a všetci v dome už spali. Zobudila som sa na veľký hluk. Vstala som z postele a išla sa pozrieť, či mamina spí. Spala. Nechcela som ju zobudiť, tak som potichu otvorila dvere. To, čo som videla, som zatiaľ poznala len z filmov. Pri vchode na poštu je totiž jedna predajňa. Predávajú tam elektroniku, počítače a iné drahé veci. Pred predajňou boli dvaja muži a snažili sa ju otvoriť a vykradnúť ju. Mali rôzne nástroje, ktorými si pomáhali otvoriť dvere. Nevedela som, čo mám urobiť. Chvíľu som ich prikrčená na balkóne pozorovala. Nedarilo sa im. A práve v tom momente som sa rozhodla. Išla som si do izby pre mobil. Vytočila som bezplatné číslo 158. O chvíľu sa mi v telefóne ozval príjemný hlas. Policajtovi som oznámila, čo sa deje pred naším domom. Medzitým sa zobudila aj mamina a ona dokončila rozhovor s políciou. Ani nie o päť minút prišli policajti. A chytali zlodejov, ktorým sa už podarilo

otvoriť dvere. Nachystali si dve DVD prehrávače a digitálne fotoaparáty. Policajti im dali na ruky putá, posadili do auta a odviezli na policajnú stanicu. Ostatní policajti zavolali majiteľovi predajne. Spísali zápisnicu o krádeži. My sme museli vypovedať tiež. Majiteľ predajne spolu s policajtmi nám veľmi pekne poďakoval. Povedal mi, že vďaka mojej odvahe a duchaprítomnosti som mu zachránila tovar za 100 000.- Sk. Na druhý deň večer niekto zazvonil na bytový zvonček. Bol to majiteľ obchodu. Prišiel nám ešte raz poďakovať. Mne priniesol veľkú čokoládu a mamine toustovač. Mala som naozaj dobrý pocit. A mamina povedala, že už nie som dieťa, že som sa vedela rýchlo rozhodnúť, zachovala som si chladnú hlavu a že je na mňa nesmierne hrdá.“