ĽudiaĽuďom.sk Blog

„Sme žiaci 7.B triedy a v triede je nás 20 žiakov, ale od 12. apríla 2011 sa pozeráme na jednu prázdnu lavicu, v ktorej chýba náš spolužiak Lukáš. Jeho počiatočným signálom, ako boli bolesti hlavy, či nejaké zabudnutie termínu, sme neprikladali veľkú váhu, veď všetci zabúdame, či už úlohu, alebo sa niečo naučiť… Všetky lekárske vyšetrenia boli v poriadku, čakalo ho ešte jedno. Keď na druhý deň po tomto vyšetrení prišla do triedy naša pani učiteľka triedna a pre slzy nám nedokázala súvisle povedať, čo sa stalo. Vedeli sme, že to bude niečo, čo nás všetkých zasiahne. Lukášovi diagnostikovali nádor v hlave… Všetci sme, aj napriek vážnej správe verili, že sa mladý organizmus s touto prekážkou vyrovná. Hneď sme rozmýšľali, ako mu pomôžeme. Dohodli sme sa, že tí, ktorí pekne píšu, mu budú prepisovať zošity z dôležitejších predmetov.  Čo však ďalej? Po prvej operácii sme s ním telefonovali, hovorili sme mu zážitky z triedy, povzbudzovali ho, aby vedel, ako nám chýba a že mu držíme palce. Sám bol relatívne v pohode a odhodlaný bojovať. 4. mája sme sa zúčastnili súťaže „Supertrieda“ v Banskej Bystrici s divadielkom, ktoré s nami nacvičoval aj Lukáš. Keďže bol hospitalizovaný na detskej onkológii v Banskej Bystrici, rozhodli sme sa, že ho pôjdeme navštíviť. Deň pred touto súťažou sa však podrobil druhému, závažnejšiemu zákroku a v noci nastali komplikácie. Aj napriek tomu sme sa do nemocnice vybrali… Oznámili nám, že je v umelom spánku a nemôžeme ho vidieť. Bolo nám veľmi ťažko a všetci do jedného sme tomu nemohli uveriť. Nechali sme mu v nemocnici darčeky, našu fotku na tričku ako mu držíme palce, loptu, ktorú sme vyhrali, náramok priateľstva s jeho prezývkou a iné drobnosti a poprosili sme sestričku, aby mu určite povedala, že sme všetci boli za ním. Naša cesta domov bola veľmi smutná. Nové správy o jeho zdravotnom stave nám prinášala pani učiteľka triedna, ktorá je v kontakte s rodičmi. Každý deň sa pochytáme za ruky a posielame mu na diaľku energiu, nahrali sme mu CD s našou rozprávkou a druhé so spomienkami a zážitkami, ktoré sme spolu zažili. Pýtate sa prečo? Pretože aj keď sa Lukáš prebral, jeho životné funkcie sú zatiaľ porušené a všetko sa začne učiť odznova pomocou rehabilitačných metód. Zostáva nám veriť, že sa medzi nás vráti, všetci to veľmi chceme. V duchu si možno každý kladieme otázku : Prečo? Len odpovede sa nedočkáme…“

Kolektív siedmakov podporuje aspoň na diaľku svojho spolužiaka Lukáša, ktorý je hospitalizovaný vo veľmi vážnom zdravotnom stave. V roku 2011 získali ocenenie v kategórii Pomoc rovesníkom.