ĽudiaĽuďom.sk Blog

Tento list napísala Mirka, žiačka 6. ročníka. Pri polomskej tragédii stratila mamu a jej otec bol ťažko zranený. Spolužiaci jej pomáhali nielen s učivom, ale aj svojou starostlivosťou. Boli jej ozaj veľkou oporou. Kolektív 6. triedy získal v roku 2009 ocenenie v kategórii Pomoc rovesníkom.

„Nie, nechcem sa zmieňovať o hrôzach polomskej tragédie z februára 2009 s dvanástimi obeťami, ale chcem úprimne poďakovať tým, čo mi pomohli dostať sa z neúprosných chvíľ môjho života do súčasného. Patria medzi nich aj moji 27 spolužiaci zo 6. ročníka, ktorí so mnou cítili a pomáhali mi všetkými dostupnými spôsobmi. Do nemocnice v Banskej Bystrici mi poslali po babke veľkú obálku s listami a veľkým papierovým srdcom so samolepkami od každého spolužiaka. Nevysloviteľnú radosť mi urobili ich podpisy aj od pani učiteľky triednej. Poplakala som si, ale boli to slzy radosti… Bola som už po operácii, ale pri srdiečku ma hrialo čosi teplé, príjemné. Totiž len krátko pred tým ma prebrali z umelého spánku a ťažko zranený ocko mi oznámil, že sme stratili mamičku. Štrnásťročný brat Mário vyviazol s ľahkými zraneniami. Čo mi dávalo ešte chuť do života? Veľká obálka s nadpisom „NAŠA MIMKA“. Odteraz patrí medzi moje „naj“ dokumenty. Aj každodenné smsky od mojich kamarátov z triedy. Po príchode domov ma navštevovali každý deň od pondelka do soboty. Striedali sa, len aby mi rozprávaním a hrami skrátili voľný čas. Doma som bola mesiac a nemohla som sa moc namáhať. Spolužiačky mi písali prebraté učivo do zošitov, rozprávali veselé zážitky a tak mi pomáhali preniesť sa medzi ostatných do nášho šiestackého kolektívu. Kika mi urobila dokonca aj oslavu u nich doma so všetkým, čo na oslavách býva. Sladkosti, plyšáky! Tých som dostala naozaj veľa! Domov mi ich nosili viac ako často…. Hovorí sa, že čas lieči. Mne je to teraz ťažko zhodnotiť, hoci chodím do školy, ale jedno môžem s istotou o mojich spolužiakoch povedať : „Sú super!“ Veľmi ma podržali v najťažších chvíľach, keď sme spoločne zaháňali smutné myšlienky. Neustále mi pomáhajú, radia mi, som im za to vďačná. Svojimi každodennými skutkami dokazujú, že im na mne skutočne záleží. Patrí im za to obrovské ĎAKUJEM !“