ĽudiaĽuďom.sk Blog

Niekedy sa aj  z nechceného pobytu v nemocnici vykľuje to najlepšie, čo nás mohlo stretnúť. Píše o tom aj Monika, ktorá v roku 2001 získala ocenenie v kategórii Dobrý nápad. Monika bola ocenená v čase, keď bola žiačkou 8. triedy ZŠ Slovenských partizánov 53, Považská Bystrica.

Dňa 23.3. 1996 som ležala v nemocnici na detskom oddelení. Na izbe som ležala s jedným dievčaťom. Volala sa Terka a vtedy mala 12 rokov. Boli sme tam dobré kamarátky. Keď som odchádzala domov, vypýtala som si jej adresu a telefónne číslo. Neskôr mi ju dala a ako som ju čítala, zistila som, že je z detského domova. Stále sme si volali a písali listy, až raz mi ocino povedal, aby som jej zavolala a spýtala, či by sme mohli prísť. Keď sme tam prišli, privítala nás Terka aj spolu s pani vychovávateľkou. Sadli sme si do návštevnej izby a rozprávali sme sa. Neskôr nás Terka previedla po celom domove a ukázala nám jej izbu. Keď nastal čas letných prázdnin, navrhli  sme Terke, aby prišla ku nám na celé dva mesiace. Najskôr sa hanbila, ale neskôr súhlasila. Veľmi sme dobre s ňou vychádzali – ja, moje dve sestry Maťa a Aďa a aj rodičia. Zatiaľ nevymeškala ani jedny prázdniny, či sú to jesenné, alebo vianočné, to je jedno. Dnes má Terka už 17 rokov a stále sa navštevujeme. Môj otec organizuje každoročne na Mikuláša akcie pre deti z Detského domova v Domaniži. Približne členovia piatich rodín sa poskladáme, kúpime sladkosti a deti spoločne obdarujeme. Niekedy nám deti pripravia program. Na začiatku sme brávali s Terkou aj Barborku, ale ju si adoptovali. Len málo detí má také šťastie ako Báška. Ja si myslím, že by sa malo takým deťom pomáhať.