Janko bobuľka
Bol raz jeden Jano. Žil so ženou na brehu rieky Níl. Tam mal zdedený domček po mame zo záhradou. Žena mu hovorí že potrebujú peniaze. Pravé dávali v televízore reklamu na nezamestnaných ľudí. Prišlo mu na um že môže isť do tej Bratislavy na robotu. Na druhý deň ako vstal z postele hneď išiel sa obliecť. Žena mu nabalila koláče buchty a ty nejaké groše, dal zbohom svojej rodine a išiel. Tak si vykračuje a stretol tajomného starca nebolo mu ani kúsok hlavy vidieť. Povedal mu dám ti dáku robotu. Ale najprv si hod pre sekeru a vyrub mi ten najväčší dub v lese. Išiel horou už sa chcel vrátiť a zbadal ho. Zaťal prvý krát druhý. Vybehla z diery veverička hovorím mu nesekaj to je môj domček.
A čo zato aby som ti nezrezal domček?
Dám ti groše. Neverím to nie je možne žiadne kúzlo neexistuje. A čo si myslíš veď keď hovorím a som veverička. No tak dobre. Veverička začala hovoriť tajné zaklínadlo čary marí fuk a rýchlo ušla preč. Groše žiadne a moje peniaze vo vačku tiež žiadne. A tak sa vykašľal na celú robotu. Cestou domov uvidí bilbord s reklamou na bločkovú lotériu. Išiel na internet do knižnice. Nablokoval lístok z coop jednoty.A tak išiel domov za ženou. Prišiel a povedal nemám ani fuk a k tomu ma okradla veverička. Išiel si ľahnúť. Na druhý deň sledoval na markízu uvidel výherne DKP že nablokoval podobne. Pozrel sa na moje výhry. Skoro mu vypadli oči nechcel tomu veriť tak si to išiel overiť , skoro odpadol a hneď išiel za ženou do roboty. Žena ihneď dala výpoveď a išli si do banky si to vybrať 10 000€… Šťastne žili až kým nepomreli. Konec