Kto dá viac?

Chcela by som napísať možno podobne ako pani Emília blog o tom ako je to v školách. Keďže okrem Alžbetky mám aj 10 ročného synčeka Lukáška, zažili sme si to v škole za tri roky už dosť veľa. Deti by mali byť nevinné a dobré no dnešná doba je krutá. Môžem ja doma dohovárť synovi aby bol čestný keď v škole prichádza na samé podrazy a šikanu. Až sa bojím napísať to slovo šikana. Ale je to veľmi tenká hranica.

Veľmi sa Lukáško tešil do školy už v prvom ročníku no hneď na začiatku sa mu stali veľmi zlé veci, ani nechcem tak o nich písať keďže išlo o učiteľku, ktorej sme nepadli do oka a tak si to odniesol Lukáško. Riešenie bolo presťahovať sa a zmeniť školu, aj nám to vyhovovalo lebo sme museli ísť do lacnejšieho podnájmu. V novej škole sa mu páčilo našiel si hneď kamošov všetko bolo v poriadku, učil sa na výbornú. Chodil tam necelé 2 roky.

No podarilo sa nám vybaviť hypotéku a konečne sa nasťahovať do svojho a tak sme museli zmeniť aj školu lebo je to veľmi ďaleko. Aj keď sme na dedine chcela som aby Lukáško chodil do mesta do školy a vybrala som mu v domnení, že robím to najlepšie pre neho, súkromnú školu. Akosi som pozabudla na jeden fakt, že takéto školy navštevujú len boháči a deti sú trocha inak vychovávane. Už po týždni v tejto škole Lukáš sa začal inač správať, mal problém zo spaním, odmietal jesť a celkovo počúvať ma. Bol veľmi podráždený, na otázku ako bolo v škole odpovedal – dobre – a nič sa celý deň neudialo. Vedela som, že sa niečo deje ale nechcel o tom hovoriť. Učiteľka na rodičovskom nemala žiaden problém, všetko je v poriadku.

Až keď sa vrátili deti zo školského výletu si ma dala učiteľka zavolať na pohovor. Najprv spolu zo špeciálnou pedagogičkou na mňa spustili, že Lukáško je nezvládnutelný, na výlete mu dokonca zakázala isť do bazéna a čo všetko tam povystrájal. No pravda bola úplne niekde inde. Učiteľka vedela, že celá trieda ho šikanuje a neurobila nič, deti ho prezývali buzik, že ak príde do školy tak ho zbijú a aj ho mlátili každý deň, mal modriny po celom tele, videla som to – no nepovedal nič, lebo nesmel, že aj učka mu zakázala. Na tom výlete nikomu nechýbal, keď ho zavreli na izbu, posledná kvapka bola a to bol vlastne dôkaz celého, že ho tí chlapci (podotýkam, 8 roční) traja zbili a jeden to celé natáčal na mobil, že to zavesia na internet a budú mať srandu. Lukáš mi to povedal dosť neskoro a tak som hneď telefonovala učiteľke, nech si to pozrie a potom sa dozvie aká je pravda. Potvrdila mi to, ale hneď dodala, že nech to nechám tak, lebo ide o žiakov, ktorých rodičia sponzorujú školu a mi nech ideme na školu, kde patríme, bude najlepšie, ak prestúpi na štátnu. To isté mi povedala aj zástupkyňa školy a ak náhodou by som si to rozmyslela, tak pouvažujú či ma nenahlásia na úrade, že Lukáš ma modriny. Mohla som sa brániť, že ich nikdy nemal iba od kedy je v ich škole, že bolo dokázané a neraz učiteľka aj videla, ako ho mlátia. Dokonca už ten posledný týždeň ho šiesti chlapci dokopali na záchode, len piatačka ho zachránila. Bolo to asi pre Lukáša peklo prežívať 2 mesiace. No aj mi z mužom sme nespali, nevedeli, čo robiť, na koho sa obrátiť, ako mu pomôcť a tak samozrejme sme ho dali znova na inú školu.

Pripadala som si ako v nejakom filme, lebo iba tam som takýto scenár videla, no v realite je to ešte horšie. My sme sa stiahli, niekto by to riešil ináč, no silu sme už nemali a konieckoncov by trpel zasa len Lukáš. Dostali sme sa z toho no Luky je tým poznačený navždy. Aj teraz riešime kopec maličkosti, ale je to iné, pretože učiteľka s nami komunikuje a vieme vysvetliť, ak sa niečo stane a rieši sa to a tak by to malo byť. No tam nám dali najavo a to priamo, že ak nemáme peniaze naviac sponzorovať školu, tak oni budú na strane aj tých zlých za každú cenu a ešte nás aj zastrašovali.


Parezka podporuje výzvy

Image 19

Dajte nádej mojej hviezdičke zaradiť sa k zdravím detičkám.

Prosím o nádej absolvovať potrebné liečenia, terapie rehabilitácie pre moje slniečko, ktoré nadovšetko milujeme. Chceme urobiť maximum, a možno ešte aj viac. Chceme dať dcérke do života všetko čo bude potrebovať, vyskúšať všetké dostupné možnosti, aby jej detstvo a život bol najplhodnotnejší. Pri pohľade na Alžbetku rozmýšľame, čo ju ešte čaká, čo jej život prinesie a či jej naozaj budeme vedieť dať všetko, čo bude potrebovať. Tieto otázky si kladie asi každý rodič, ktorý má dieťatko s akýmkoľvek zdravotným hendikepom... Napriek všetkým týmto starostiam a trápeniam je to naše smejko a nám rodičom častokrát dobíja baterky. Musíme ísť však ďalej, úsmev na detskej tváričke našej dcérky stojí zato a snažíme sa urobiť všetko preto aby sme si raz mohli povedať, spravili sme všetko čo bolo v našich silách.

Podporiť výzvu

Image 11

Pomôžme Laurinke pobiť sa z diagnózou

Ahojte, volám sa Laurinka, mám štyri rôčky a pri pôrode sa mi stal úraz vďaka ktorému stále trpím. Prosím všetkých dobrých ľudí, ktorý mi môžu pomôcť, chcem byť ako iné deti.

Podporiť výzvu

Image 96

Prosím, pomôžte inv. dôchodkyni s malými vnúčatami vyriešiť pretekajúcu žumpu do pivnice

Prosím dobrých ľudí o finančnú pomoc na zakúpenie septiku, obsah žumpy preteká do pivnice a kotolne. V obci nieje kanalizácia. Ak by zostali peniažky, použila by som ich na kúpu novej postele.

Podporiť výzvu

Image 14

Vrúcna prosba k dobrým ľuďom

Vrúcne prosíme dobrých ľudí o finančnú pomoc pre päť člennu rodinu.Verime že stále dobrý ľudia s veľkým srdcom existujú. Veríme že našu výzvu podporíte s každým eurom....

Podporiť výzvu

Image 28

Damiánkov sen

Damiánko sa narodil so vzácnou diagnózou downov syndróm.......

Podporiť výzvu

Image 20

Pomoc pre Tomáška a jeho rodinu

Pomôžte nám prosím, aby sme zvládli náročnú situáciu pri Tomáškovom zdravotnom stave....

Podporiť výzvu