Neposedná víla

Šššššššššššš šššššššššššš šššššššššššš takto šumí lístie v magickom lese, keď pofukuje slabý vetrík. Nachádza sa hlboko v horách a je utajený pred ľuďmi, pretože v ňom žijú víly. S ľuďmi  sa víly stretnú naozaj iba málokedy a aj vtedy sa veľmi dobre pred nimi skryjú. Každá víla býva vo svojom domčeku na strome a je niečím výnimočná, robí les magický .V tomto lese žije aj Amanda.

Amanda je malá víla, ktorá uzrela svetlo sveta iba nedávno, vlasy má krásne ryšavé ,ligocú sa jej zlatisto na slnku, nosí šatôčky z jesenného lístia a krídla má trblietavo zlaté. Je maličká ako dlaň. Spolu s ostatnými malými vílami pomáhajú zvieratkám a rastlinkám v lese.

V magickom lese majú na Vianoce takú tradíciu, všetky malé víly musia vedieť vílí tanec, ktorý sa tancuje každý rok pred obyvateľmi celého lesa. Čiže nielen pred ich rodičmi, ale aj pred zvieratkami. Preto ho musia pravidelne nacvičovať a naučiť sa ho naspamäť. Trénujú niekoľko týždňov, aby bol dokonalý. Všetky musia naraz dvihnúť ruky, zatočiť sa, či vyletieť do výšky. Učí ich ho pani učiteľka Renátka. Malé víly sa veľmi snažia a skúšajú pravidelne, lebo je to najväčšia slávnosť roka.

Aj Amanda robí čo môže, pretože chce, aby na ňu mamička bola pyšná. Je však veľmi neposedná, pravidelne vymýšľa a robí všetko možné len netancuje tak ako jej vraví pani učiteľka. Vyskakuje, vyletuje na stromy, ovoniava kvetinky, neustále sa vrtí a vyrušuje chichotaním ostatné víly, ktoré sa veľmi snažia a sústredia, iba jej to akosi nejde.

Ona zato vlastne ani nemôže, ona by aj chcela byť ako ostatné víly, chcela by poslúchať, pekne tancovať, ale ju nebaví stále robiť to isté, je to nuda. Prečo musia skúšať každý deň to isté?

Jedného dňa opäť nacvičovali tanček. Amanda najskôr prišla neskoro. Zdržala sa keď naháňala motýle na lúke a hrala sa s nimi na schovávačku. Pani učiteľka sa už nahnevala. Upozornila ju prísnym hlasom nech sa viac sústredí a robí to, čo ostatné víly, pretože inak ako jediná nebude môcť tancovať na besiedke. Amanda sa preľakla a konečne zbystrila a začala počúvať. Opäť sa venovala tancu a sústredene napodobňovala ostatné víly a ich kroky. Nechápala, prečo jej to nejde tak dobre ako im. Snažila sa a predsa sa jej to nedarilo, začala byť nervózna a nepozorná.

O chvíľu sa jej krídla opäť zatrepotali a ona vyletela hore na najbližší strom a zasmiala sa chichichi. Myslela si, že je to vtipné aj pre ostatných, pretože všetci obrátili hlavu hore k nej. Potešená z toľkej pozornosti sa vrhla strmhlav dole k nim, ale v tej rýchlosti sa nestihla uhnúť a zachytila sa o konár na strome. Tá obrovská bolesť, aaauu zakričala, veľmi si udrela krídlo. O chvíľu spadla zo stromu rovno na zem a udrela si aj nohu aaau. Pokúsila sa vstať, ale nohy ju neposlúchali, tak skúsila pohnúť krídlami, ale jedno ju tak bolelo, že vôbec nevzlietla, rozplakala sa. Plakala a plakala nielen preto, že ju to tak bolelo, ale bola smutná aj z toho, že nie je dokonalá.

Všetky víly sa okolo nej zhŕkli, vytvorili akýsi kruh, víla Linda si neodpustila poznámku: „Vidíš, keby si poslúchala pani učiteľku a tancovala s nami ako sa patrí, toto by sa ti určite nestalo!“

Amanda začala ešte viac srdcervúco plakať a ani nevedela že sa nahlas spytovala sama seba: „Prečo som iná?  Prečo nemôžem byť kľudná a pokojná, prečo nemôžem byť ako ostatné? Už ma nikto nebude mať rád, všetko kazím.“

Ale mýlila sa. Pomaly k nej prichádzali kamarátky jedna za druhou. Prvá ju pohladkala, druhá jej doniesla vodu, tretia zohnala špeciálnu mastičku na boľavé krídlo, ďaľšia jej spravila na nožičku studený obväz z machu, aby jej odpuchla.

Pani učiteľka ju jemne pohladkala po líčku a povedala: „To, že si iná neznamená, že si horšia alebo ťa nemáme radi, my ťa máme radi práve preto že si iná, áno si nezbedná, ale si aj láskavá, veselá, stále sa smeješ a rozdávaš radosť. Si súčasťou nášho lesa, bez teba by nebol taký magický!

Amanda prestala plakať, cez slzy sa pozrela na všetkých priateľov ako stoja okolo nej a usmiala sa.

„Nie je nič krajšie ako mať pri sebe kamarátov a ich nezištnú pomoc, keď ju najviac potrebujete!:)“

 

 


Jana Hrehorova venuje túto rozprávku pre

Image 30

Som iná .., ... som tu, aby som žila.

Volám sa Sonička. Mám 5 rokov a od narodenia mám vážne zdravotné problémy. Touto cestou Vás chcem poprosiť o pomoc.

Podporiť výzvu

Image 68

Spoločnými silami dokážeme veľké veci

Ahojte, voláme sa Sárka a Ondrejko, sme 5,5 ročné usmievavé dvojičky a obaja by sme chceli byť, ako zdravé deti. Žiaľ ručičky a nožičky nás nechcú počúvať....

Podporiť výzvu

Image 14

Vrúcna prosba k dobrým ľuďom

Vrúcne prosíme dobrých ľudí o finančnú pomoc pre päť člennu rodinu.Verime že stále dobrý ľudia s veľkým srdcom existujú. Veríme že našu výzvu podporíte s každým eurom....

Podporiť výzvu

Image 51

Terapie pre Filipka

Detský autizmus nám kompletne zmenil život. Ten Filipkov sa však vďaka terapiám začína meniť k lepšiemu....

Podporiť výzvu