Spomienky
Dovolenkujem. Sedím ráno vonku na hojdačke a popíjam čaj. Slnko svieti, ale už je zubaté. Raz darmo, tu v horách je už leto a teplo fuč a bez svetra sa nedá ani na dvor vybehnúť. Dnes ráno sme už mali dokonca aj prízemný mrazík. Všade naokolo bežný ruch susedov. Počujem zvoniť zvonček z blízkej základnej školy…
Odrazu zafunguje stroj času v mojej hlave a ja sa v spomienkach vraciam spať do svojich detských čias, keď jedinou starosťou mi bolo to, že „učka nám dala na úlohu našprtať až dve strany z dejáku a z matiky máme málo úlohy“. Áno, aj ja som patrila k tým pár „cvokom“, ktorí mali radi matematiku a tešili sa do školy.
Spomínam, ako sme každé poobedie na ihrisku za školou skákali „škôku“ nakreslenú kriedou alebo oranžovou tehlou na asfalte. Alebo gumu a večne sa dohadovali, či bola alebo nebola chyba. Hrali vybíjanú, lozili po preliezkach alebo stavali bunkre a lozili v sade po stromoch.
Pamätám si, ako sme na Veľký Javorník chodili na čučoriedky. Ako sme sa šplhali hodinu a pol hore kopcom šikmým ako strecha. A každý z nás si niesol v batohu aspoň 5 – litrové vedierko a k tomu desiatu a fľašu sirupovej vody. A na hrebeni sme si sadli do čučoriedia a celý deň zberali po 2 čučoriedky do vedierka a 2 do úst…Fialoví sme boli až za ušami :) Večer sme sa s nákladom vracali spať domov a na druhý deň naše mamy zavárali kompóty, lekváre, sirupy alebo tatovia nakladali do demižónov. Poviem vám, lepšie ako domáce čučoriedkové víno je už iba domáce ríbezľové :)
Zo spomienok ma vytrhne mamin hlas. Robota nepočká. Ešte treba porezať a popratať dovezené drevo, lebo zima je už za rohom. Poslednýkrát pokosiť trávnik a zhrabať napadané lístie. Otrhať tých 30 jabĺčok, čo naša mladá jablonka má a pozbierať popadané orechy…
Aj napriek tomu, že je tu toľko roboty a stále sa nájde nejaká nová, musím sa priznať, že byť DOMA je úžasné :)
Daniela Lališová podporuje výzvy
Pomoc pre deti,ktoré zaživaju tažke chvile zo straty ocka.....
Zivot sa s nami kruto zahráva...neprosím o pomoc pre seba ,ale moje tri deti....moje deti sa stali zo dna na den polosirotami...
Občiansky preukaz - prvý krok z ulice
Aj Vy môžete pomôcť postaviť sa na nohy človeku bez domova a naštartovať cestu k zmene. Cieľom je vyzbierať financie, ktoré pomôžu bezdomovcom získať občiansky preukaz. Veľa ľudí bez domova považuje občiansky preukaz za dôležitú súčasť postupu v ich živote. Či už ide o vybavenie si dávok či krátkodobé brigády, nové doklady sú dôležitým krokom v procese socializácie ľudí bez domova. Pomáhajú tiež v procese starostlivosti o zdravotný stav ľudí bez domova, pretože iba s občianskym preukazom si môžu vybaviť kartičku poistenca, na základe ktorej môžu ísť k lekárovi. V rámci nášho projektu "Streetwork - terénna sociálna práca s ľuďmi bez domova" pomôžeme klientom pri vybavovaní občianskeho preukazu, ktoré je spojené s viacerými úkonmi, na základe ktorých je možné získať občiansky preukaz. Či už ide o vybavenie rodného listu, vybavenie náhradného dokladu alebo prehlásenie trvalého pobytu, mnohokrát ide o zložitý postup.