ĽudiaĽuďom.sk Blog

Koncom apríla sme uverejnili na našom blogu príspevok s výsledkami prieskumu verejnej mienky, podľa ktorého sú voliči pravice štedrejší ako ľavičiari. Išlo o ojedinelé spojenie dát z toho istého prieskumu, v ktorom agentúra Prieskumy, s. r. o. zisťovala politické preferencie pred marcovými parlamentnými voľbami a nám ponúkla priestor, aby sme sa respondentov opýtali na ich názory na charitu a darcovské portály. Keďže tento príspevok vyvolal diskusie, požiadali sme niekoľkými odborníkov na fundraising a filantropiu o okomentovanie týchto výsledok. Pýtali sme sa ich či existuje vzťah medzi politickými názormi a prístupom človeka k charite.

 

Eduard Marček, predseda Slovenského centra fundraisingu:

„Odhadujem, že ten vzťah sa odvíja najmä od prístupu človeka k životu a postoja k spoločnosti, resp. očakávaniam, ktoré človek od nej má. Ľudia s pravicovými názormi sa zväčša vyznačujú aktívnejším prístupom k riešeniu problémov a samostatnejším zabezpečením svojho postavenia. S tým sa spája väčšie chápanie zodpovednosti nielen za svoj život, ale aj za to, čo sa deje okolo nás a čo sa deje tým druhým. Privádza to k vlastnej aktivite. Tento prístup otvára nielen pochopenie, ale aj peňaženky pri podpore iných aktívnych ľudí či ľudí v núdzi.

Ľudia s ľavicovými názormi majú tendenciu prenášať zodpovednosť na spoločnosť, štát, čím sa zvyšujú aj ich očakávania, že ich problémy a problémy druhých bude riešiť niekto iný. No a nezanedbateľnú úlohu určite zohráva aj lepšie ekonomické postavenie pravicových voličov, ktoré umožňuje väčšie možnosti podpory ako pri fanúšikoch ľavice. Tí sa často spoliehajú na zlepšenie svojej situácie vďaka väčšej solidarite zo strany bohatých či prerozdeľovaniu zo strany štátu. Čiže v skratke: vidím tam rozdiely vo vnímaní zodpovednosti, aktívnom prístupe k riešeniu problémov a v ekonomických možnostiach, ktoré k podpore aktivizujú skôr prívržencov pravice.“

 

Lucia Faltinová, výkonná riaditeľka Fóra donorov:

Dôvod vidím vo výraznejšom spojení osobnej zodpovednosti za vlastný život i veci verejné. To tiež poukazuje na mylnosť názoru, ktorý neraz spája solidaritu výlučne alebo prevažne s ľavicovým postojom k spoločnosti. Zároveň však netreba zovšeobecňovať, lebo aj ľudia s ľavicovou inklináciou môžu mať výrazne vyvinutý zmysel pre osobnú zodpovednosť a solidaritu, a niektorí pravico-orientovaní občania sa zas môžu starať výlučne sami o seba a o vlastné blaho. Navyše u nás je stranícke ľavo-pravé spektrum do značnej miery anomálne – v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja nie je vždy možné jasne určiť tradičné hranice ľavicovej a pravicovej ideológie.

Politické názory nepochybne ovplyvňujú osobné postoje občanov. V prípade postojov k charite a filantropii, myslím, že tie skôr vznikajú na základe osobnej skúsenosti vo vlastnom živote a blízkom okolí, a menej vplyvom politických a spoločenských elít. Tie však môžu zohrať dôležitú motivačnú – ale aj demotivačnú! – úlohu.“

 

Boris Strečanský, riaditeľ Centra pre filantropiu:

„Myslím, že z tohto prieskumu by som ešte závery nevyvodzoval, jednak kvôli tomu, že motivácie k darcovstvu sú často veľmi komplexnou a osobnou vecou. Ale tiež aj preto, lebo tradičné delenie politického spektra na ľavicu a pravicu sa na Slovensku nekryje celkom s realitou. Hoci, navrhovaná téza má svoje opodstatnenie – vyznávači pravice vo veciach spravovania štátu hľadajú skôr štíhly štát a kladú dôraz na zodpovednosť jednotlivca za svoj osud a teda očakávajú, že solidaritu vedia aj jednotlivci lepšie prejaviť – napr. aj darcovstvo, ako keby solidaritu mal garantovať štát. A hoci táto téza má svoju logiku, nemyslím si, že je v pozadí týchto prieskumov i naznačeného záveru.

Veď to, že sa ešte nejaká strana nazýva sociálnou demokraciou (a obzvlášť na Slovensku), ešte nemusí znamenať, že sa aj v zmysle obsahu tohto slova správa a teda že ňou aj v rámci istého zdieľanej predstavy o obsahu pojmu sociálna demokracia aj je. Toto je validná výhrada, veď na túto tému čítame často aj v médiách. Ďalším faktorom je aj amalgamizácia postojov z rôznych častí politického spektra, bez ohľadu na ich pravo-ľavé ideologické vymedzenie. V mnohých ohľadoch dochádza k synkretizmu v riešeniach, hoci rétorika a mediálna prezentácia môže byť opačná. To v dobe médií,  rozvinutého politického marketingu a public relations je celkom prirodzené.

No a navyše – ak by mal platiť formulovaný záver, že pravica je náchylnejšia k darcovstvu, tak priaznivci SaS by výrazne tento záver spochybňovali. Kto iný predstavuje ekonomickú pravicu na Slovensku viac ako SaS?

Avšak, to, čo by som na základe uvedených čísel i mojej predchádzajúcej vedomosti skôr konštatoval je, že príklon k darcovstvu majú viac tí ľudia, ktorí majú bližšie k náboženskému presvedčeniu, ako tí, ktorí sú na opačnom póle. To potvrdzujú i iné prieskumy – totiž že náboženské presvedčenie úzko koreluje s ochotou prispievať finančne – alebo dobrovoľnícky. A celkom dosť by som stavil na to, že priaznivci politických strán, ktoré sú vo výskume uvedené na horných miestach majú vyššiu mieru religiozity ako priaznivci SMER-SD či SaS.“