ĽudiaĽuďom.sk Blog

Vždy som mala jasno v tom, čo od života chcem.

Rodinu a milujúceho manžela. Takého, akého mala moja mama. Takého, ktorý bude pri mne stáť, aj keď budem protivná, aj keď budem náročná, zlostná, ale aj šťastná…. Takého, ktorý ma ochráni, keď to budem potrebovať. Takého, ktorý sa postaví na moju stranu, aj keď možno nebudem mať pravdu. Takého, ktorý mi bude verný a bude si ma vážiť.

Stretla som ho.

Vlastne, poznali sme sa od 15stich rokov, keď sme chodievali s partiou von. Mne sa však páčil niekto iný. Niekto, kto sa ku mne správal pekne, ale nič viac. Len som čakala…

Som však šťastná, lebo aj vďaka nemu ťa mám.

Pamätám si, keď ste prvý krát za mnou prišli. Keď ste mi zapískali pod oknom. A ja ako na rozkaz som už cupitala dole k vám.

Pamätám si, keď si mal frajerku. Takú 13 ročnú lásku, ktorá trvala krátko. A potom putovala v partii ďalej.

Pamätám si, keď sme spolu boli na kofole a ja som si Ťa prvý krát obzerala ako celkom pekného chalana.

Pamätám si, ako sme sa potom dlho nevideli.

A potom si ma stretol. Bol si čerstvo po vojne a bol si na bicykli. Pozdravil si sa mi. Žiadny namyslený grázlik, alebo frajer. Prekvapilo ma to. On si ma pamätá? Alebo skôr… Chcel si ma pamätať.

Opäť sme sa začali stretávať.

Pamätám si, ako sme si s kamarátkou rozdelili chalanov, ktorá ktorého ,,zbalí,,. Ona si vybrala teba a ja toho druhého fešáka. Nuž, mne to vyšlo, chytil sa, ale chytil si sa aj ty. Na mňa. Ju si ohrdol a keď si videl pri mne kamaráta, naštvane si chcel odísť. Vtedy som pochopila. Odprevadili ste nás domov a ja som dostala prvú nesmelú pusinku na ústa a spýtal si sa ma, či môžeš prísť zajtra. Odpovedala som, že áno. Ako som to doma ľutovala. Nechcela som, aby si prišiel. Stále som mala v hlave niekoho iného a ty si bol príliš… Nesmelý, slušný, tichý… Hoci som sa odvážnejších bála a stránila sa ich a ty si bol pravý opak, nevyhovovalo mi ani to.

Prišiel si na druhý deň. Tvoj piskot som poznala dôverne, veď si chodieval pre mňa aj pred rokmi…

Nechcela som ťa, no ty si bol neodbytný.

Niečo mi však predsa len na tebe imponovalo. Možno silné a pekné ruky, ktoré zbožňujem aj teraz. Možno široké plecia. Retiazka na peknom krku. Neviem…

Pamätám si, ako som hľadala na tebe chyby. Aby som ťa ľahšie vedela poslať preč. Dať ti kopačky. No nemal a nerobil si nič, čo by mi to uľahčilo. Nedával si si ani nohu cez nohu. Aj nechty si mal ostrihané. Aj uši čisté. Joj, či som sa natrápila, aby som niečo našla. Nič.

A tak mi pomohla kamarátka. Teda vtedy som si myslela, že je to kamarátka. Taká, ktorá si vždy potrebovala zbaliť niekoho a kohokoľvek. Nech vyzeral akokoľvek a bol to chlap. A kdekoľvek. Väčšinou ju neodmietali, možno len ty. Vtedy, keď sme si vás rozdelili… Jej ego to možno nestrávilo a tak raz využila situáciu a pekne sa posnažila o náš rozchod. A kvetnato mi opísala, ako si sa o ňu pokúsil. Nuž, keby som ťa nepoznala, už spolu nie sme.

Pamätám si, ako sa vtedy vo mne čosi zlomilo a na tvoju otázku, či ti dám ešte šancu, som povedala, že áno. To bol moment, od ktorého si už nemusel o mňa bojovať. Lebo som pochopila, že Ťa milujem. Že toto je láska a že ty stojíš za to, aby som ti ju dala.

Začal náš vzťah. Skutočný. Priamy. Bez klamstiev a so všetkou dôverou. Trvá dodnes.

A ja som rada, že som ti vtedy tú šancu dala.

Som šťastná, že som sa do ničoho nevrhala bezhlavo, ale s rozumom.

Som šťastná, že ty si ustál všetky moje odmietania.

Pamätám si na modré ruže, ktoré si mi priniesol do práce a ja som sa hanbila… Bolo mi to trápne.
Pamätám si, ako si denne stál pri mojej kase. Nebol čas na debatu, ani na nič, len si proste za mnou chodil, aby si ma videl.
Pamätám si, ako si ma odprevádzal domov v noci o druhej a ráno o piatej si vstával do roboty.
Pamätám si, ako som Ti prvý krát navarila vifonku, ktorú neznášaš a Ty si ju poctivo a bez rečí zjedol.
Pamätám si, ako som sa Ťa hanbila, keď si spod šiltovky uprene na mňa hľadel a žral ma tým pohľadom.
Pamätám si, ako si si ma hrdo vodil za ruku, aby každý videl, že patríme k sebe.

Pamätám si tiež, ako si ustál urážanie od mojej mamy.

Pamätám si všetko.

Tie roky s tebou sú úžasné a vo všetkom jednoduchšie. Nech ide o čokoľvek. Mám teba. Mám niekoho, koho milujem viac, než je vôbec možné.

Nie je to menej, než vtedy. A nie je to do smrti. Je to navždy.

S hrdosťou nosím obrúčku na prste. Snáď som si ju ešte ani nezložila. Ak by aj áno, ten kruh na mojej koži je tam už navždy. Tak, ako si ty v mojom srdci.

Ďakujem ti za všetko. Za tvoju lásku, za spoločné chvíle, za spoločný život, starosti i radosti. Za dve krásne deti. Za vernosť.

A som šťastná, že už vtedy- dávno, som vedela, že ty si ten človek, s ktorým chcem zostarnúť.

 

Foto zdroj: Internet