Detský čin roka 2015: Kolektív žiakov podporuje bývalého spolužiaka z detského domova
Zíde z očí, zíde z mysle. To je bežná prax v našich uponáhľaných životoch. Denne sú naše zoznamy úloh preplnené položkami, ktoré mali byť spravené už včera, a na konci dňa je bodov na tom istom zozname ešte viac ako na jeho začiatku. Sme nútení robiť poradie dôležitosti. V tom sa do hornej časti zoznamu dostávajú záležitosti spojené s prácou a s každodenným chodom nášho zabehnutého režimu, a naspodku bohužiaľ, zostávajú naše vzťahy. Osobnostná rovina nášho bytia nechcene trpí. V rámci toho mála času, čo nám zostáva po snahe vybavenia hornej časti zoznamu, musíme opäť priorizovať ľudí v našom živote. Tu je veľmi dôležitým faktorom blízkosť, respektíve vzdialenosť osôb od nás. Máme tendenciu byť v kontakte s ľuďmi v našom blízkom okolí, lebo je to jednoduchšie. Odpovedzte si sami, koľko krát ste vynaložili úsilie na komunikáciu s kamarátmi, ktorí odišli zo Slovenska, so susedou, ktorá sa odsťahovala do inej mestskej časti, s kolegom, ktorý bol preradený na iné pracovisko v rovnakej budove?
Preto je skutočne vzácne, keď žiaci 4.B prievidzskej základnej školy nezabudli na svojho bývalého spolužiaka Filipka a usilujú sa mu to dokázať ako najlepšie vedia. Hmotne, aby nemal pocit, že mu niečo chýba, a nehmotne v podobe návštev a jeho opätovného začleňovania do kolektívu. Ocitnúť sa v detskom domove, Filipko to určite nemal ľahké. Náhle zmeny v živote a silné emócie sa jeho školskí kamaráti snažia zmierniť svojou mnohotvárnou prítomnosťou a spolupatričnosťou. Z Filipkovej reakcie sa dozvedáme, že tento prístup zaberá. Spätná reakcia sa nevyhla ani štvrtákom, ktorí pocítili ako sa im „pri srdiečku rozlievalo krásne teplo“.
Poznáte príslovie čím viac jazykov ovládaš, tým si viac človek? Pri danej tematike sa ním rada inšpirujem a dodám, že čím viac vzťahov udržiavaš, tým si väčšou osobou. Aj keď je to možno ťažšie pre nás dospelých ako pre deti, berúc do úvahy naše povinnosti, nie je to vôbec nemožné. Treba začať pri zozname úloh a zmeniť v ňom rolu vzťahov. Veď pár minút denne priradených našim vzťahom, môže v konečnom dôsledku znamenať tak veľa pre nás a našich (budúcich) blízkych.