Keď nechceš pomôcť, aspoň neubližuj
Pre darcovský portál ĽudiaĽuďom.sk pracujem tri roky. Priviedla ma sem náhoda, zostať chce srdce.
Nie vždy môžem pomôcť finančne, no presvedčila som sa, že niekedy má cenu zlata aj povzbudenie, telefonát, ktorým dodám nádej, či vyzdieľanie výzvy. Teším sa z každého jedného daru na výzvy z ĽudiaĽuďom.sk, dvojnásobne z darov mojich priateľov. Vtedy si uvedomujem silu a pozitíva sociálnych sietí.
No práve publikovanie výzvy a jej dostupnosť on-line má aj tienisté stránky. Priťahuje rôzne indivíduá, ktoré sa potrebujú na utrápených ľuďoch zviezť. Nevedia si ani predstaviť, aký veľký vnútorný boj príjemcovia v sebe zviedli, kým sa rozhodli vystúpiť z anonymity a verejne žiadať o pomoc. Nedokážu precítiť, že až na dne, keď už niet kam padnúť, sa väčšina z nich rozhodne prísť na náš web a vytvoriť výzvu. Že až keď vyčerpali všetky možnosti, keď už nemajú čo stratiť, odložia hrdosť bokom a prosia cudzích ľudí o pomoc.
Ťažko rozdýchavam ľudskú tvrdosť, sebeckosť, krutosť, aroganciu a nadradenosť. Spomínam si na zopár ozaj ťažkých situácií. Na pani, ktorú udal jej vlastný syn, že nemá právo mať zaregistrovanú výzvu, lebo finančnú pomoc na liečbu nepotrebuje. Veď má dôchodok, to jej musí stačiť! Podľa pravidiel portálu sme začali arbitrážne konanie a žiadali príjemkyňu o zdokladovanie využitia financií získaných cez portál. Bez najmenšieho zaváhania všetko vydokladovala. A hoci sa od známych dozvedela, kto je autorom podnetu, lebo proti nej vystupoval verejne, nepovedala naňho jediné krivé slovo. Zato jej potoky sĺz a bôľ v duši boleli aj mňa. Bola to prvá arbitráž, pri ktorej som plakala.
…alebo mamičky – samoživiteľky, ktoré oslovujú „kvázidarcovia“ s tým, že im budú pravidelne v ich ťažkej situácii prispievať na živobytie odmenou za diskrétne nočné stretnutia. Diskrétne, lebo veď oni sú šťastne ženatí…
Moja mamka hovorieva, že ľudia si závidia aj pekné počasie na pohrebe. A má pravdu. Závistlivosť a neprajnosť ľudí sa prejavila aj na našom portáli. Príjemcu, ktorý žiadal peniaze na náročnú liečbu, počastoval diskutujúci slovami: „Videl som na fotkách na facebooku, že máte telku. Predajte ju, keď nemáte peniaze a nežebrajte!“
Toľko zloby dokážu niektorí ľudia zo seba vychrliť. Ponižujú, fackujú ľudskú dôstojnosť, trápia, lživo obviňujú, odsudzujú, útočia… Kam až siahajú hranice ľudského zla? Kedy už bude dosť? Pri každom takomto prípade sa mi chce kričať: „Keď nechceš pomôcť, tak aspoň neubližuj!“
Zdroj foto: internet: https://www.google.sk/search?q=ubli%C5%BEovanie&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=0CAcQ_AUoAWoVChMI0MOLmeT_xgIVg4ksCh211wJ0&biw=1920&bih=943#tbm=isch&q=smutok&imgrc=w1vZkMeevjRiYM%3A