ĽudiaĽuďom.sk Blog

Včera večer cestou z práce som zažila neobyčajnú vec. Pre niekoho možno čudnú, vtipnú, veselú… Aj mne sa zlepšila nálada a musím povedať, že som na uja myslela ešte dlho dlho večer.

Bývam v Bratislave. Z aj do práce chodím pešo, mám to kúsok. Večer si kráčam ulicou a zrazu som zazrela niečo „divné“. Niečo neobyčajné a veľmi vtipné. Pán – asi tak päťdesiatnik – na bežkách. Veru áno, dobre čítate. Lyžiar v meste! :)

Štrádoval si to ulicou po tráve medzi chodníkom a cestou, kde sa držal sneh a nebol solený. Ujo vystrojený ako pravý lyžiar, čo nepochybne aj bol. A bol ešte veľký salámista. Ľudia si ho obzerali, uškŕňali sa, ukazovali naňho. A on? Očividne nevnímal svet, okolie mu bolo ukradnuté. Sústredil sa na to, že je sneh a že má na nohách bežky, že sa môže venovať svojej záľube…  že je v nebi! Radosť z neho priam sršala.

A moje myšlienky sa rozbehli. Predstavovala som si, čo ho viedlo k tejto bláznivej lyžovačke. A vydumala som asi toto: týždeň pred Vianocami, keď sa všade robia uzávierky, doháňajú resty a finišuje sa v každej práci, asi ťažko ktokoľvek dostane dovolenku.  Lenže sneh už napadol a jeho ako pravého lyžiara sneh láka, vábi, mámi….. asi ako keď nám knihomoľom výjde nová kniha od obľúbeného autora, alebo keď kávičkárom otvoria nový obchod s tými najlepšími značkami kávy…  Jednoducho, nedá sa odolať. Alebo ho možno vystrašila predpoveď počasia na najbližšie dni, keď nám tu hlásia cez deň plusové teploty a dážď. Možno si spomenul na minuloročné Vianoce na blate a to rozhodlo. Neviem. Každopádne ale okrem seba spravil radosť a dobrú náladu ešte minimálne jednému človeku, ktorý ho stretol. Mne!

Najviac sa mi páčilo, ako celú situáciu poňal. Mohol byť doma, pestovať si depku a frflať, že o Tatrách, Liptove či Pezinskej Babe môže kvôli práci len snívať. Ale on si radšej urobil radosť a hory si priviedol do Bratislavy. A nechýbali mu ani kopce, veď bol na Dlháčoch!