neOSPROSTIEVAJME!!!
Čo si budeme klamať drahí (ne)priatelia, situácia je kritická! Krucinál fagot a to som chcel konečne napísať niečo pozitívne. A aj sa mi to podarí, len poprosím vás o pár odstavcov trpezlivosti. Nemôžem si totiž pomôcť, nech sa premáham akokoľvek, všade len samá záplava negatívnych správ – havárie, katastrofy, vraždy, zvyšovanie cien, znižovanie platov a k tomu všetkému ešte aj bonus v podobe Martinky z Turca a podobné kreatúry. Žiaľ, zlatá mantra posledných rokov znie: čím horšie, tým lepšie. Ale kto nás núti tomu celému podľahnúť? Naozaj nám nezostáva nič iné ako rešpektovať politickú korektnosť a tolerovať morálny hazard? Naozaj majú burzy silnejšie slovo ako obyčajná ľudská dôvera? Ako sa dá vystúpiť z tohto začarovaného kruhu, keď až 93 percent peňazí v obehu je virtuálnych? A čo je vlastne ešte na tomto svete reálne?
Najhoršie je pritom zistenie, že táto instantná doba je vlastne to najlepšie čo kedy zemeguľa zažila. Žiadne svetové vojny, hladomory (i keď tie treťotriedne potraviny čo kupujeme nestoja tiež za veľa), epidémie. Tie umelo vytvorené ako SARS či vtáčia alebo prasacia chrípka nerátam, jediná, ktorá si podľa mňa podmanila svet je chrípka slepačia. A tu už idú srandy bokom, pretože nie hospodárska, ale kríza hodnôt krížená s bezbrehým konzumom nasmerovali ľudstvo expresnou linkou do pekla. Najdeprimujúcejšie je, že za všetkým treba hľadať ľudí. Tvory nedokonalé zo samej podstaty, ktoré budú radšej preklínať susedovu jalovicu, namiesto toho, aby si vyhrnuli rukávy. Prepáčte, už o chvíľu sa začnem krotiť a pokúsim sa nájsť aj nejakú nádej z tejto ničoty.
Negatívne pozitíva
Trápi ma v našej krajinke zázrakov množstvo vecí. Od chátrajúceho zdravotníctva, živoriaceho športu, nedôstojných dôchodkov, podpory mladých rodín až po katastrofálne súdnictvo s prokuratúrou. O mrhaní talentami ani nehovorím a k medziľudským špinavostiam sa ešte dostanem. Lenže ono to celé niekomu veľmi vyhovuje.
Čím som starší, tým viac ale vnímam skutočnosť, že sa doslova bojím toho ako dokážem vychovať svojich budúcich potomkov. Sám som mal veľké šťastie a to nielen na rodičov, ale aj pedagógov. Už v časoch, keď naše školstvo začalo mlieť z posledného. A dodnes sa s tým nič poriadne neurobilo. A tak sa naša mládež stále učí o meňavkách, derivuje o 106, namiesto toho, aby vedela, čo bola ŠtB, kto sú úžerníci a prečo splácať rozhodne NIE JE jednoduchšie ako šetriť. Je mi smutno, keď vidím v akých podmienkach učitelia pracujú a najmä pod akým spoločenským tlakom, ktorý aj pri poslednom štrajku iba zdevalvoval ich prácu na akúsi úschovňu detí v čase, keď rodičia v rámci budovania kapitalizmu (=moderného vykorisťovania) ešte intenzívne muklujú. A to predsa využívajú všetky výdobytky modernej doby na uľahčenie práce. Alebo je služobné auto, notebook a telefón skôr nástrojom zotročovania? A poďme ešte ďalej: ľudia majú smartfóny, emaily, Skype, Facebook, ICQ, Viber, WhatsApp a pritom absolútne zabudli normálne komunikovať. Smutný to paradox. Čítame len titulky a každý mail, ktorý ma viac ako 5 riadkov je už príliš dlhý. Desí vás to aspoň tak ako mňa? Dajte mi like, juch juch…
Ale späť k deťom. Podľa posledných prieskumov je najčastejším vianočným želaním krpcov tablet. Keď k tomu pripočítam mobily, internet a televízory, tak mám na rukách normálne koprivku a moje spermie sú rovnako vydesené ako ja sám.
Pri všetkých tých hrôzach som si na záver nechal tých najúžasnejších. Áno, ste to vy páni politici. Vy všetci, ktorých my tak stupídne stále volíme. Neviem či ste si to inak uvedomili priatelia, ale dnešný svet sa zmenil na jednu nepretržitú predvolebnú kampaň = najprefíkanejšiu a tentoraz naozaj najdrsnejšiu reality šou. A keďže studnica prázdnych a nič nehovoriacich sloganov je bezodná, stále sa nechávame ohlupovať bezduchými frázami o fiktívnych benefitoch… Znalostná ekonomika? Sem s ňou! Informačná spoločnosť? Jasné, to sme my! Istoty? Tie si teda zaslúžime! Centrá excelentnosti? Hneď sa do nich hlásim, apropo kde? A čo taký Euroval? Neviem o čom to vlastne je, ale chcem ho! A pritom je to všetko tááák jedno. Už nielen oblečenie z Číny, ale aj myšlienky sú FAKE. Dôležité je sa do tej funkcie nejako dostať a potom už začína tá pravá ryža, kamarátšafty, víťazom sa nestáva občan, ten obyčajný pešiak na šachovnici, ale hlavný Headliner = alfasamec. Plus spriatelené firmičky, korporácie, jedným slovom “takmer-charitativne” organizácie… A už dosť! Alebo naozaj veríte na ten rozprávkovo prekonaný pojem zvaný demokracia? Lebo ja rozhodne nie, najmä v tomto modernom socialistickom divadle plnom reštrikcii, noriem, dotácií, subvencií a neviem akých -cií pána!
Pozitívne inšpirácie
Čo som chcel povedať tými tonami známeho bahna? (inak, ďakujem za trpezlivosť ak ste prišli až sem)
Žijeme vlastne v dobe, ktorá je dobrá ak nie výborná! Všetko záleží na tom čo si z nej zoberieme a ako ju doslova prežijeme. Moderné technológie nám otvorili obzory, ale až do takých sfér na ktoré naše mozočky jednoducho nie sú pripravené (k tejto téme vrelo odporúčam zaujímavý film Limitless). Sme doslova zaplavení informáciami a pri tých kvantách strácame kritické myslenie, stávame sa apatickí a hlavne zabúdame. A práve krátka pamäť je podľa mňa to veľké zlo, ktoré determinuje súčasné globálne osprostievanie. Netvrdím, že teraz každý sa má hrať na jadrového fyzika, ale skúsme trošku spomaliť, spraviť aspoň nádych, výdych a hlavne myslieť kriticky…alebo teda ASPOŇ myslieť. Pár tipov z mojej záhradky: nalistujte si Chomskeho, Lomborga, Morrisa alebo Künga a polemizujte. Alebo vypnite, oddychujte, schmatnite Evitovku, lúštite Sudoku, prihláste sa na krúžok salsy (páni na krúžok varenia), nechajte si poradiť od priateľov dobrý film, muzikál alebo športové podujatie. Nehanbite sa spýtať, filtrujte, jednoducho urobte všetko preto, aby ste sa maximálne vyhli tomu negatívnemu balastu okolo nás a ušetrenú energiu venujte najbližším.
A aby som nezabudol, pokiaľ môžete – cestujte. Miestami to až nechutne otvára oči, resp. núti vážiť si to čo máme, aj keď si myslíme, že je toho sakra málo…
Návod pre najhoršie prípady:
Ten ovládač na televízor má okrem funkcií prepínania ešte aj tlačidlo OFF, nikto vás nenúti kupovať si v stánku ten odpad záchodového potenciálu a už vôbec nikto netvrdí, že tovar s ceduľkou AKCIA sa naozaj vyplatí. Dokedy sa mienite sťažovať? Aj keď tomu neveríte, ste to v konečnom dôsledku VY kto určuje trendy, len sa prosím nepodceňujte.
Asi teraz vyznievam ako nejaký nafúkaný mentor, mudrlant za tri groše, ale sám som tvor nedokonalý, občas riadne uhundraný a večne nespokojný čo stále niečo analyzuje. Ale pracujem na sebe, aj keď to bolí a hrozne to trvá.
Aj keď na prvý pohľad to vyzerá, že kvalita už dnes naozaj nikoho nezaujíma, stále verím tomu, že opak je pravdou. Nie sme síce stred vesmíru, práve naopak, nesmieme si klamať – Slovensko je len pupkom sveta, zanedbateľným predmestím Pekingu. To ale neznamená, že nemôžeme zostať hrdí (nielen počas hokejových majstrovstiev sveta), ale najmä vzdelaní, ambiciózni a v neposlednom rade odvážni a pracovití. Pracujme na sebe, vzdelávajme sa, lebo múdrosť je tá najsilnejšia zbraň. Strašne by som si prial, aby vymizli komplexy, aby sa každý staral prioritne o seba, ale zároveň mal zmysel pre komunitu, férovosť a ľudské dobro.
No a čo, že som naivný, nehanbím sa za to a ľutovať sa kvôli tomu tiež nemienim. Každý sme si predsa strojcom svojho (ne)šťastia. Buďme preto prísni nielen na druhých, ale v prvom rade na seba, no hlavne nezabúdajme si užívať života. Nenechajme sa osprostievať, ale navzájom sa inšpirujme. Veď žijeme len raz, práve tu a práve teraz…
A ozaj, keď už sa blíži ten záver roka. Moja posledná rada: kašlite na novoročné predsavzatia! Aj tak nikoho nezaujímajú, väčšinu z nich nesplníte a iba sa zbytočne stresujete. Nemusíte byť hneď od zajtra na povel lepší či chudší. Stačí ak budete so sebou spokojnejší a usmievavejší. Nepresnívajte si život, ale snívajte realitu.
Pohodové Vianoce a veľa lásky ;-)
Števo Eisele