O náhode, knihe, margináliách a ľudskom osude
Asi tak ako ľudia, ktorí k sebe patria, sú aj veci, ktoré k vám prináležia. Túto knihu som pred časom videl v jednom pražskom antikvariáte. Ide zrejme o prvé české vydanie jedného zo zakladateľov pragmatizmu Wiliama Jamesa z roku 1918. Vtedy som si ju odoprel a našiel som mnoho veľmi “pragmatických” dôvodov.
Včera som bol v Prahe “na otočku” a mal som asi hodinu voľného času pred dohodnutým stretnutím. Bezcieľne som sa flákal po meste. Skutočne som si úplne presne nepamätal, kde ten antikvariát sídli, no zrazu som stál pred ním. O Jamesa zjavne za ten čas nik neprejavil záujem. Druhýkrát som ho už na polici nenechal. Podľa ex librisu kniha zrejme pravdepodobne (už takmer zabudnutému) českému spisovateľovi Otakarovi Guthovi. Tohto roku je to 70 rokov, čo zahynul v koncentračnom tábore v Terezíne.
Listujem v nej, čítam marginálie, poznámky, otázky, zdá sa, že niekedy až polemiku majiteľa knihy s jej autorom. Verím, že patria Dr. Guthovi a nie niekomu, kto arizoval jeho knižnicu.
V roku, keď knihu vydali, mal Otakar Guth zhruba toľko rokov, čo ja dnes.