O nespokojných tatranských plesách
Možno ste už, milé deti, boli v Tatrách. Je tam naozaj krásne a všade pravý nefalšovaný čistý vzduch. Ak by ste tam išli v novembri, možno by ste sa už nedostali všade, lebo od 1. novembra platí vysokohorská uzávera turistických chodníkov. To znamená, že od toho dňa sa turisti nemôžu prechádzať po všetkých chodníkoch, lebo treba, aby si aj príroda oddýchla od náporu turistického ruchu. Takže odteraz až do júna žiadne korzovanie po Tatrách! Iba v nižších polohách.
Do tatranskej prírody však neodmysliteľne patria aj jazerá čiže plesá, v ktorých je naozaj čistulinká voda. Lenže aj plesá si zaslúžia pravidelnú údržbu, keďže medzi turistami sa každoročne nájdu aj takí, ktorým ochrana prírody veľa nehovorí. Bez dlhého uvažovania a hodnotenia svojho pripravovaného skutku dokážu hodiť do tatranských plies kadečo. Od budíkov, cez plastové fľaše až po bicykle. No ten budík by som ešte pochopil. To asi preto ho tam vyhodili, lebo sa im ráno nechcelo priskoro vstávať, ale bicykel, tak to už neviem prečo. Ale ani budík si nezaslúži, aby skončil tak potupne. Celé roky spoľahlivo budil svojho pána a teraz má skončiť na úplnom dne? Aha, už rozumiem, budíky dnes už skoro nikto nepoužíva, každý sa necháva budiť moderne – a to mobilom. No ale vráťme sa k plesám.
Takže aj túto jeseň sa začalo na nich veľké upratovanie. Prišli potápači a potápali sa až dovtedy, kým plesá neostali úplne čistučké. Len dokedy? Vyzývam v mene všetkých, ktorí sa radi prechádzaju okolo tatranských plies, aby sa ochrana prírodného bohatstva stala hlavným heslom každého turistu. Odpadky do koša a nie do plesa!
Tatranské plesá medzitým spísali petíciu a spečatili ju vodou z vlastných zásob. Chcú ňou docieliť, aby sa vládni predstavitelia viacej zasadzovali za ochranu prírody. Z pochopiteľných dôvodov nemôžu túto petíciu doniesť osobne pred Úrad vlády, lebo nechcú, aby si politici zmáčali svoje drahé obleky, a ich presun by bol oveľa náročnejší, / pozn. len si predstavte, že by museli všetky plesá vypustiť a dolu Váhom ich spustiť, a ktovie či by sa už naspäť vrátili, možno by sa im zapáčilo v cudzích vodách / takže radšej poverili tatranského svišťa Mateja, ktorý sa ešte neuložil na zimný spánok, aby odniesol petíciu do Bratislavy. V týchto chvíľach by mal nasadať na rýchlik Šarišan, takže mu prajeme šťastnú cestu a hlavne – Maťo, zbytočne nehvízdaj, aby ťa nevykázali z Úradu vlády, buď slušný a milý.
Pavol Kall venuje túto rozprávku pre
Centrum pre deti s viacnásobným postihnutým
Občianske združenie Nožička je zamerané na činnosti spojené s deťmi, ktoré majú rôzne typy telesného a duševného postihu. Deti s viacnásobným postihnutým potrebujú pre svoj život oveľa viac ako tie zdravé, ich rodičia robia všetko, aby im nič nechýbalo. A ako sa majú možnosť stretávať v rôznych krúžkoch a záujmových skupinách zdraví jedinci, túto istú možnosť chceme dať aj my naším ratolestiam. V spolupráci s rodičmi týchto detičiek a po vzájomných konzultáciách sme zistili, že detičky potrebujú okrem cvičenia a masáží, ktoré sme doposiaľ poskytovali aj edukáciu (výchova a vzdelávanie) v základných seba obslužných aktivitách, ďalej terapie typu tvorivej dielne, kde za pomoci svojich rodičov, môžu rozvíjať svoju jemnú a hrubú motoriku. Podarilo sa nám zohnať vyhovujúci priestor ale momentálne ho musíme upraviť pre potreby detí a na to potrebujeme financie, ktoré nám bohužiaľ chýbajú.