O pomoci I.
O priamej a nepriamej pomoci. Podobne, ako si ľudia si od nepamäti kladú otázku "ako žiť?", sa môžeme pýtať "ako pomáhať?". Otázky na prvý pohľad banálne však v sebe obsahujú celý vesmír možností.
Nedávno som bol v Bukurešti na medzinárodnom stretnutí ľudí, ktorí sa zišli kvôli tomu, aby sa rozprávali o svojich skúsenostiach s prácou s darcami – a pri tej príležitosti som si vypočul dvoch expertov z Londýna, ktorí už desaťročia radia nadáciam, o tom ako sa rozprávať o pomoci s ľuďmi a motivovať ich k pomoci a k darcovstvu.
Zaujala ma jedna metafora, ktorou jedna z hostí – Fennella Rouse – ilustrovala situáciu, ktorej sa nevyhne nikto, ak je konfrontovaný s nešťastím, bolesťou, či zložitosťou osudu iných ľudí. Ako napríklad aj návštevník portálu ĽudiaĽuďom.sk. Skúsim zreprodukovať, čo som počul:
„Predstavte si, že idete s rodinou na výlet spojený s opekačkou, piknikom v prírode. Usalašíte sa pri brehu celkom bystrého potoka. Pohodička, opekáte si, keď tu zrazu uvidíte ako dolu prúdom bystriny pláve, lepšie povedané, pohupuje sa malý uzlíček – raz je hore, raz pod vodou a keď zaostríte, tak zistíte, že je to nemluvňa, ktoré sa evidentne topí. Čo spravíte? Je to jasné – snažíte sa ho chytiť, vyniesť na breh a začnete ho oživovať. Ale zrazu uvidíte, že dolu prúdom sa plavia ďalšie dva podobné uzlíčky. Zachraňujete ďalej a zapojená je do toho celá Vaša rodina. Ale hneď ako ich vylovíte, už sa tam plaví desať ďalších. Čo urobíte potom? Situácia je kritická, postupne si uvedomujete, že Vy sami, ani s pomocou Vašej rodiny ich nedokážete zachrániť, ani keby ste sa rozhodli odteraz nerobiť nič iné. Ale niečo urobiť môžete – môžete zavolať iných ľudí, aby pomáhali zachraňovať bábätká. Ale ak ich bude dolu potokom plávať stále viac, čo sa aj deje, a teda priama pomoc nestačí. Môžete sa rozhodnúť zachraňovať len tie, ktoré javia najviac života, čo je krutá „Sofiina“ voľba, s ktorou nemôžete byť spokojný. Môžete ísť hore proti prúdu zistiť, čo sa to tam deje, prečo sa nemluvňatá plavia a topia v bystrinke a odstrániť príčinu, akákoľvek môže byť. Okrem všetkých týchto možností môžete aj rezignovať a odísť, lebo situácia je neznesiteľná a viac sa na to nevydržíte pozerať. Nateraz túto možnosť vynechajme.
Na túto dilemu nie je jasná odpoveď – pretože hoci je správne v takejto situácii využiť všetky možnosti na vyriešenie tohto problému, vrátane preskúmania terénu proti prúdu, stále je potrebné bábätká vyťahovať z vody“.
Inými slovami – ak nechceme rezignovať a chceme problém, ktorý sa nás bytostne dotýka riešiť, je dobré ak použijeme všetky rôzne spôsoby na jeho vyriešenie, priame, aj nepriame. Charitatívne, i rozvojové. Portál ĽudiaĽuďom.sk ponúka priestor pre všetky možné riešenia, aj priamu, charitatívnu pomoc, aj nepriamu pomoc – pri odstraňovaní príčin utrpenia, bolesti.
Priama pomoc je výborná a potrebná. Tu a teraz. Je základ. Bez nej sa nepohneme. Ale vieme, že individuálne sú naše možnosti ju poskytovať obmedzené. Ak nás bude viac, môžeme pomôcť viacerým, ale čo potom? Opäť sa objavia ďalší, ktorú budú potrebovať pomoc a bude ich viac. Ani združené prostriedky nebudú stačiť. To sú limity priamej pomoci.
Nepriama pomoc tiež nie je vždy našou voľbou – odstraňovanie príčin problémov zvyčajne trvá dlhšie, než následky týchto problémov, povaha nepriamej pomoci je málo zrozumiteľná, všeobecná, niekedy teoretická. Jej účinok je v jej rozvojovom potenciáli. Tak ako je celá budúca rastlina ukrytá v semienku. Účinky sú „na dlhé lakte“ a nie vždy sú jasne preukázateľné či zrozumiteľné. Nepoznáme riešenia. Riešenia sú často príliš drahé. Nemáme lieky na všetky choroby, nemáme dostatočné zdroje na potrebný výskum liečív, nepoznáme resp. sporíme sa o riešenia problémov ako sú chudoba, sociálne vylúčenie alebo nezamestnanosť. Nastupuje politika, moc. Štátna sociálna sieť je aká je. Nevie, nemôže, nedokáže zachytiť všetkých. Niekedy má veľké diery. A sme opäť pri priamej pomoci. Musíme veci riešiť tu a teraz!
Buď – alebo? Nie. Áno, aj!
Nepriama pomoc nie je emotívna, neburcuje. Pre médiá a tým pádom aj pre ľudí je často málo atraktívna, hoci práve ona média a cez média ľudí potrebuje. Niekedy potrebujeme len viacej času (tej najvzácnejšej komodity), aby sme uvideli výsledok. Ale nič z toho nie je dôvod, prečo na nepriamu pomoc zabúdať – práve naopak, sú to dobré dôvody, prečo aj nepriamu pomoc vnímať v celkom kontexte pomoci, v celej šírke nastavenia človeka pomáhať iným – hoci to nemusí byť na prvý pohľad zrejmé. Áno, aj.