ĽudiaĽuďom.sk Blog

Janka, žiačka 7. Triedy  ZŠ akad. Jura Hronca, sídlisko Juh, Rožňava, získala v roku 2002 ocenenie v kategórii Pomoc v rodine. Vo svojom liste vysvetľuje, prečo rada pomáha a v závere vyslovuje želanie, ktoré máme na mysli často aj my dospeláci.

 

Každé dieťa by malo svojim rodičom pomáhať. Veď aj rodičia pomáhajú nám, keď to potrebujeme. Mama a oco pracujú a starajú sa o nás aj o domácnosť a aby sme mali to, čo potrebujeme. A keď chceme aby našim rodičom ostal čas aj na spoločné hry s nami, musíme pomôcť. Volám sa Janka Podolská. Mám 12 rokov a okrem otca a mamy mám sestričku – dvojičku Dominiku. Svojim rodičom pomáham rada. Starám sa o svoju sestričku – dvojičku, ktorá je postihnutá a tým uľahčujem život svojej mame, ale hlavne svojej sestričke. Mám ju veľmi rada. Moji rovesníci si nevedia predstaviť aké je to zložité starať sa o postihnutého človeka. Starostlivosť o ňu je veľmi náročná a namáhavá, ale ja sa o ňu rada starám. Prebaľujem ju, aj ju prezliekam. Veľmi často sa spolu hráme. Nie sú to také hry ako sa bežne deti hrajú. Moja sestrička nevie chodiť a niekedy sa jej aj ťažko sedí. Ani do rúk nevie všetky predmety chytiť. Preto musím vymyslieť také hry, aby sa aj ona mohla hrať a aby to pre ňu nebolo náročné. Dominika je veľmi rada, keď sa jej venujem a tiež ma má veľmi rada. Tak ako ostatné deti aj ja rada chodím von. Niekedy idem von so svojimi kamarátkami, ale častejšie chodím von aj so svojou sestričkou. Niekedy by som sa aj ja radšej bicyklovala, ale keď si pomyslím, že Dominika bude doma smutná, nechám bicykel tak a radšej ju vezmem von v kočíku. Mám veľmi dobrých kamarátov, pretože moju sestričku berú ako normálne zdravé dieťa a nie ako niekoho, kto je postihnutý. Majú pre ňu pochopenie. Okrem toho, že sa venujem svojej sestričke, pomáham rodičom aj s inými vecami. Keď prídem domov zo školy, moja sestrička ešte nie je doma. Tento čas využívam na to, aby som sa naučila, napísala si úlohy a pripravila všetko, čo do školy na druhý deň potrebujem. Keď som so svojimi školskými povinnosťami hotová, umyjem riad, upracem, niekedy povysávam koberce a pripravím olovrant. Som rada, že môžem v rodine pomôcť. Veľa času strávim u svojej babky. Aj jej pomáham. V zime odhrabávam sneh z chodníka, v lete chodím s bratrancom, sesternicou a svojou sestričkou von, na jeseň odhrabávam lístie a na jar, keď nemám ako významne pomôcť, idem nakúpiť. Aj keď ma z nosenia nákupov bolia ruky, mám dobrý pocit, že som urobila dobrý skutok. Keď je ocko organizátorom na nejakej akcii, pomáham mu rozvešať plagáty. Pomáhať by si mali všetci ľudia bez ohľadu na to, či sú to deti alebo dospelí. Keby si všetci pomáhali, bol by svet usmievavejší, krajší a lepší. Chcela by som v takom svete žiť.