Nad zlato
Pamätám si to úplne presne. Bolo 23. júna 2012, zamračené, trochu chladné ráno a naokolo veľký ruch. Pár metrov odo mňa som zahliadla zmätene sa obzerajúci pár. Vykročila som im v ústrety, že im pomôžem. A tam sa to celé začalo.
Doobeda sme si vykali. Poobede sme už boli kamošky. Večer sme si smskovali a ďalší deň… to už boli nekonečné minúty vykecávania sa cez telefón. Veď sme o sebe nevedeli celých 29 rokov!
Čo vám budem nahovárať… neboli to minúty :)
Našla som priateľku, ktorá mi je ako sestra. Jedna druhú držíme nad vodou. Jedna druhú zabávame. Jedna druhú utešujeme. Jedna druhú potrebujeme. Občas sa nad nami zamýšľam a snažím sa logicky zdôvodniť toto dačo, čo nás postretlo. A vždy dôjdem k rovnakému záveru – osudové stretnutie.
Mám priateľku, s ktorou celé poobedie klábosíme a ešte aj o pol tretej ráno sme si nedopovedali všetko.
Mám priateľku, ktorá od prekvapenia z prepadovej návštevy namiesto „rada Ťa vidím“ povie „a Ty čo tu chceš?!“, hoci som za ňou cestovala cez pol Slovenska. A ja viem, že to hovorí s láskou. Lebo následne celých 5 hodín spolu plačeme, držíme sa za ruky a spracúvame zlé správy. A potom sa smejeme na tom, ako som ráno skoro nestihla vlak. Ako ju celé tri hodiny vo vlaku smskami presviedčam, že mám ťažké pracovné stretnutie na celý deň a nemôžem sa jej venovať a že sa jej preto ozvem až večer. A že som ju vlastne klamala, a že má v prepadovke prsty dokonca aj jej manžel… Aj sestričky nám urobia výnimku a návštevné hodiny predĺžia do nekonečna, lebo ju dávno takú vysmiatu nevideli.
Mám priateľku, ktorá neváha zavolať, keď ju potrebujem, bez ohľadu na čas a priestor.
Priateľku, ktorá počúva moje problémy a trápenia, hoc aj banálne v porovnaní s tými jej, no napriek tomu ma povzbudzuje a radí mi.
Mám priateľku, ktorá v jeden zo svojich najťažších dní bez rozmýšľania hodí svoje trápenie za hlavu, aby pomohla mne.
Tak veru.
Mám priateľku nad zlato.
Daniela Lališová podporuje výzvy
Prístav nádeje - TRÉNINGOVÉ CENTRUM PRE HENDIKEPOVANÝCH
Tréningové centrum pre handicapovaných ako jediné v Banskobystrickom kraji (resp. v tomto spojení jediné na území SR) vytvára pracovné a zácvikové príležitosti pre ľudí s telesným a zmyslovým hendikepom. „Mäkkosťou“ svojho pracovného prostredia ponúka podmienky pre pracovné uplatnenie sa aj napriek obmedzeniam, ktoré telesné a zmyslové postihnutie so sebou prináša čím zvyšuje kvalitu života hendikepovaných.