O orechu, advente, ľuďoch a nezištných daroch
Obliekol som si kabát a podvedome siahol do vrecka. Bolo v ňom niečo navyše. Prekvapene som hľadel na orech a mandarínku v mojej dlani. Aj som sa spočiatku namosúril, veď čo mi má kto čo dávať veci do vrecka. Nedalo sa však hnevať dlho.
Bola to druhá adventná nedeľa a kabát som si nechal pred večernou bohoslužbou v Kaplnke Cirkvi bratskej na vešiaku, mimo môj dohľad. Prednedávnom chodil Mikuláš. Žeby on? Alebo niekto iný? Ale kto?
Mandarínku som zjedol, orech mi ostal. Celý zvyšok adventu som ho nosil vo vrecku. Mädlil som ho v ruke, prechádzajúc sa mestom, keď sa mi hlavou hnali rôzne myšlienky. Cestoval so mnou, bol na množstve podujatí, ktoré som v decembri obsolvoval. Stále bol so mnou. Vždy keď som siahol do vrecka, spomenul som si na toho neznámeho či neznámu, ktorá mi ho darovala.
Trvalo to dni, kým som si uvedomil, že mi ten orech prirástol k srdcu a že pre mňa mnohé symbolizuje. Že tento malý anonymný dar bol prejavom čistej nezištnej lásky. Niekto nakúpil či nazbieral orechy, aby potešil iných – pre neho úplne neznámych ľudí, veď poznal len ich zvrchníky.
Ten malý orech nebol veľkým darom, no napriek tomu ma prinútil rozmýšľať o mnohom, o dobre, o ľuďoch, o spolupatričnosti. O tom, že niekedy aj málo stačí, aby sme niekomu dokázali pomôcť. Aké dôležité je ukázať iným, že tu nie sú sami. Že niekedy netreba deklaratívne posielať veľké dary. A že obdarovať občas potrebujú aj tí, ktorí na prvý pohľad všetko majú. V čase adventnom má tento plod prinútil občas spomaliť v často šialenom tempe, ktoré žijeme.
Dnes som ho skryl do útrob nášho vianočného stromčeka. Odpočíva tam a azda má dobrý výhľad. Z kuchyne rozvoniava kapustnica a o chvíľu sa pod stromčekom objavia darčeky. Ja by som však ešte predtým chcel poďakovať Mikulášovi, nech už je jeho či jej skutočné meno akékoľvek.
Ďakujem! Z celého srdca ďakujem, že si mi do cesty postavil obyčajný orech.
Roland Kyška podporuje výzvy
Prosím, pomôžte inv. dôchodkyni s malými vnúčatami vyriešiť pretekajúcu žumpu do pivnice
Prosím dobrých ľudí o finančnú pomoc na zakúpenie septiku, obsah žumpy preteká do pivnice a kotolne. V obci nieje kanalizácia. Ak by zostali peniažky, použila by som ich na kúpu novej postele.
Šanca pre Martinka.
Ahojte,volám sa Martinko Kupec z Veľkého Zálužia.Bojujem so smrtelnou chorobou Luis Barovej syndrom-je to mutácia DNA, postihujúca najmä svaly..Takže zle chodím,často padám.Nemôžem chodiť ani do školy,lebo mám imunodeficit,preto pani učiteľka chodí ma vyučovať ku nám domov.Učím sa rád,ale rúčičky ma neposlúchajú,tak dokážem písať iba tlačeným..Ale mamina chodí so mnou do RC RENONA a tam mi pomáhajú rôzne cvičenia, vdaka ktorým aspoň ako-tak ustojím na nôžkach.Preto vás prosím dobrý ľudia o vašu pomoc, aby som mohol znova ísť rehabilitovať.