“Vďačnosť?”
Žijem v dedine kde je odborné učilište, také trošku iné. …Navštevujú ho aj deti z neďalekého detského domova. Krátko pred Vianocami som čakala na vlak. Zhodou okolností týmto vlakom išli domov aj títo študenti. Pretože tieto deti sú pomerne hlučné, vypočula som si ich rozhovor, ktorý ma zaskočil.
Asi 3 dievčence vyobliekané, vymaľované ako z nejakého časopisu debatovali o telefónoch – nepáčili sa im… Do ich rozhovoru sa zapojila ďalšia dievčina a zahlásila- “čo ho nehodíš o zem a povedz že sa ti pokazil. Idú Vianoce a sponzori zas niečo dajú”… Bola medzi nimi aj jedna taká skromne oblečená, utiahnutá dievčinka. Tá tichým hlasom povedala že ona by bola veľmi rada, keby mala taký telefón, ala jej rodičia si to nemôžu dovoliť.Tie ju vysmiali a zahriakli že nech sa do nich nestará a aby od nich “odpálila”, vraj im robí hanbu.
Dievčina sa vzdialila a oni pokračovali v rozhovore . Niesol sa v duchu kritiky telefónov , oblečenia a vlastne všetkého, čo mali na sebe a aj toho čo ešte len dostanú na Vianoce od sponzorov… Za ich slovník by sa hanbili aj chlapi v krčme… A vraj keby konečne dostali poriadne telefóny a nebolo by na škodu aby to boli smartfóny… Prišiel vlak, ich rozhovor sa prerušil… Tá skromná dievčinka nastúpila radšej do iného vozňa…
Ešte dnes rozmýšľam… o čom? To nechám na Vás, čo si to prečítate…..
Zuzana Kušnierová podporuje výzvy
Aby moje vnúčatá mali detstvo ako iné deti a nezdedili dlhy
Dobrý deň, som 58 ročná rozvedená inv. dôchodkyňa, mám v náhradnej starostlivosti 9 a 7 ročné vnúčatá a som veľmi zadĺžená.Žijeme v starom zdedenom rodinnom dome, ktorý potrebuje opravu.